Režim ruského prezidenta Vladimira Putina neútočí iba na Ukrajinu, ale aj na demokratické hodnoty a pravidlá, ktoré desiatky rokov zabezpečovali mier na európskom kontinente. Povedala to vo štvrtok (2. 6.) prezidentka Zuzana Čaputová na konferencii Globsec v Bratislave.
Zdôraznila, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu len preto, že sa snažila byť od neho odlišná – zlepšovala fungovanie právneho štátu a demokracie či potierala korupciu.
Spýtala sa, aké právo má Rusko napadnúť Ukrajinu a ako je možné, že sa niečo takéto stalo v Európe 21. storočia. Spomenula pri tom utrpenie a deštrukciu, ktoré videla počas nedávnej návštevy na Ukrajine a ktoré spôsobili Putinove tanky a rakety.
História podľa prezidentky ľudí naučila, že ak krajina napadne inú pre jej hodnoty a životný štýl, tak vzdanie sa časti územia pravdepodobne nepomôže konflikt ukončiť. Pripomenula Mníchovskú dohodu, v ktorej svetové mocnosti odstúpili Hitlerovmu Nemecku časť Československa. O necelý rok neskôr však vojna vypukla aj tak.
„Neopakujme rovnakú chybu. Pre obnovu mieru v Európe musíme pokračovať v podpore Ukrajiny, aby sa v rokovaniach s Ruskom mohla o povahe vzťahov s Moskvou rozhodnúť slobodne a nie pod paľbou,“ prízvukovala Čaputová.
Hlava štátu tiež vysvetlila, že konflikt na Ukrajine nevypukol zo dňa na deň. Varovné signály sa objavili už v roku 2008 v Gruzínsku či v roku 2014 na Ukrajine. Medzinárodne spoločenstvo ich však zle prečítalo, malo ich skôr za nesúvisiace príhody než za príznaky väčšej výzvy.
Pomoc Ukrajine
Slovensko prijalo desiatky tisíc Ukrajincov – žien a detí utekajúcich pred vojnou, pripomenula prezidentka. „Avšak samotná humanitárna pomoc nepomôže Ukrajincom vypudiť agresora. Slovensko patrí medzi najvýznamnejších darcov vojenskej pomoci v prepočte na počet osôb,“ dodala.
Európska únia podľa nej zohrá dôležitú úlohu v povojnovej obnove Ukrajiny. Povedala, že Slovensko sa bude aktívne zúčastňovať na rekonštrukcii susediacej krajiny.
Zdôraznila však aj dôležitosť rozhodnutia Európskej komisie v súvislosti s udelením statusu kandidátskej krajiny na vstup do EÚ pre Ukrajinu. Verí, že Európska rada tento status formalizuje.
„Pretože posledných 20 rokov nám ukázalo, že nechávať krajiny ‚visieť‘ medzi EÚ a Ruskom vedie len k väčšej nestabilite. Toto je strategické politické a bezpečnostné rozhodnutie, ktoré musíme podstúpiť,“ povedala.
Výzvy pre Európu
Zároveň zdôraznila, že Európa musí posilniť svoju odolnosť. Vplyvom pomalej postpandemickej obnovy a nedostatku investícií do diverzifikácie energetických zdrojov sa Európa stala ešte zraniteľnejšou.
„Preto musíme investovať do zelenšieho a udržateľnejšieho rozvoja a do znižovania energetickej závislosti od Ruska. Toto nie je voľba, je to nutnosť,“ prízvukovala prezidentka.
Vyzvala tiež členské štáty NATO, aby sa na júnovom samite v Madride zaviazali k minimálnym výdavkom na obranu v hodnote dvoch percent z HDP. „Rozpočty na obranu nemôžu byť prvé, ktoré sa znižujú, a posledné, ktoré sa zvyšujú,“ dodala.
Nový koncept stratégie NATO musí reflektovať súčasnú realitu, že „Rusko je hrozba a kolektívna obrana by mala byť hlavným cieľom Aliancie“.
„Žijeme v novej realite, v ktorej nemôžeme brať mier ako samozrejmosť. Naše dnešné rozhodnutia budú formovať realitu zajtrajška. Poďme to spoločne zlepšiť tak, aby sa ‚nikdy viac‘ stalo konštatovaním a nie otázkou,“ uzavrela prezidentka.
