Friedrich Wilhelm Christian Carl Ferdinand von Humboldt sa do dejín zapísal ako nemecký filozof, štátnik, jazykovedec a hlavný predstaviteľ humanizmu v období nemeckého klasického idealizmu. Bol bratom prírodovedca a bádateľa Alexandra von Humboldta.
Wilhelm von Humbolt bol zároveň zakladateľom univerzity v nemeckom Berlíne, ktorá sa na počesť oboch bratov od roku 1949 nazýva Humboldtova univerzita. Od jeho narodenia uplynulo v stredu (22. 6.) 255 rokov. Narodil sa 22. júna 1767 v nemeckom Postupime.
Študoval právo, archeológiu a filozofiu v nemeckých mestách Frankfurt nad Odrou a v Göttingen. V roku 1789 navštívil francúzsku metropolu Paríž, neskôr Švajčiarsko, krátky čas pôsobil v diplomatických službách, potom bol súkromným učiteľom.
Jeho priateľmi boli nemecký spisovateľ a dramatik Johann Christoph Friedrich von Schiller a nemecký básnik Johann Wolfgang von Goethe.
Varoval pred ľudskou hlúposťou
V rokoch 1801 až 1809 pracoval v pruských štátnych službách. Bol ministrom kultúry a školstva a členom Pruskej akadémie vied (Preußische Akademie der Wissenschaften).
Založil humanistické gymnázium a bol iniciátorom základnej koncepcie a napokon zakladateľom univerzity v Berlíne (v súčasnosti Humbolt Universität zu Berlin). Zúčastňoval sa na rôznych kongresoch a rokovaní bol členom štátnej rady. Udržiaval styky s najväčšími učencami svojej doby a svoj voľný čas venoval štúdiu jazykov.
Nemecký filozof Wilhelm von Humboldt zomrel 8. apríla 1835 v Berlíne vo veku 68 rokov.
Vzdelanie považoval za nevyhnutnosť. Varoval všetkých pred ľudskou hlúposťou. „Zo všetkých hlúpych ľudí je najneznesiteľnejší scestovaný hlupák. Priváža si hlúposť iných národov a pridáva ju k svojej“, znie citát filozofa.
