Ivan Mistrík sa od detstva pohyboval v umeleckom prostredí divadla a rozhlasu. Postupne sa zaradil medzi výnimočných umelcov, ktorí dali podobu aj modernej slovenskej kinematografii. Stal sa typickým predstaviteľom zložitých charakterov bojujúcich za pravdivosť postojov a spravodlivosť.
Takmer všetkým postavám, či už v klasickom, alebo súčasnom repertoári prepožičal svoju civilnú podobu, hral ich bez maskovania. Počas svojej hereckej kariéry vytvoril množstvo nezabudnuteľných hrdinov vo viac ako 220 televíznych inscenáciách, 41 celovečerných filmoch, 23 televíznych snímkach a 120 divadelných predstaveniach.
Od úmrtia divadelného a filmového herca Ivana Mistríka, člena Novej scény v Bratislave a Činohry Slovenského národného divadla (SND) uplynulo v stredu (8. 6.) presne 40 rokov. Zomrel totiž 8. júna 1982.
Mnoho divadelných aj filmových úloh
Ivan Mistrík sa narodil 15. októbra 1935 v Bratislave. Od roku 1946 vystupoval v Rozhlasovej hereckej družine. V divadle debutoval v roku 1947 v inscenácii Kremeľský orloj. V roku 1949 začal študovať herectvo na štátnom konzervatóriu. Štúdium však po dvoch rokoch zanechal.
V roku 1951 sa stal členom Dedinského divadla v Bratislave. Jednu sezónu strávil vo Zvolene v činohre Divadla Jozefa Gregora-Tajovského. Po príchode do Bratislavy jeho kariéra pokračovala na javisku Novej scény.
Pred kamerou sa prvýkrát objavil v roku 1950 vo filme Kozie mlieko. Hlbokou mravnou čistotou sa vyznačovali jeho hlavné postavy v dvoch českých filmoch Romeo, Julie a tma (1959) a Vyšší princip (1960).
Hral aj vo filmoch Smrť prichádza v daždi (1965), Trofej neznámeho strelca (1974), A pobežím až na kraj sveta (1979). Celkovo stvárnil viacero vojnových postáv. Pre Slovenský rozhlas už dávnejšie hovoril, že v ranom detstve preňho nebola vojna akýmsi postrachom.
„Skôr sme to brali ako príležitostné dobrodružstvo. Nedomysliac a neuvedomujúci si, čo vlastne znamená. Musel som veľa čerpať z literatúry a oblasti fantázie, napokon i tieto role z obdobia okupácie mi dosť formovali môj vlastný životný názor a môj vzťah k ľudským hodnotám vo svete,“ pripomenulo jeho slová Rádio Regina Západ.
Mladá tvár a rečová chyba
Jeho najvýraznejšou divadelnou postavou, ktorú stvárnil ako hosť na javisku SND, bol knieža Myškin v dramatizácii Dostojevského románu Idiot (1965). Na základe tejto postavy získal angažmán v Činohre SND, kde pôsobil až do konca svojho života.
Úspešný mladistvo vyzerajúci herec mal malú rečovú chybu – sykavky. Tá však len prispela k jeho popularite. „Spočiatku boli sykavky veľmi výrazné, on na nich dosť veľa urobil a neboli také, aby sa nedali použiť na mikrofón,“ spomínal pre Rádio Slovensko jeho o sedem rokov mladší brat Ján Mistrík. Ten sa rovnako stal hercom, ako však tvrdil, nikdy sa nepobili o žiadnu rolu, lebo boli typologicky iní.
V súkromnom živote prežíval drámy. Prvá manželka Helena, s ktorou mal dvoch synov, mu nečakane zomrela počas dovolenky v zahraničí. Druhé manželstvo s o 17 rokov mladšou Marikou Klesniakovou sa tiež skončilo tragicky. Ivan Mistrík na ňu žiarlil a prepadol alkoholu. Zomrel 8. júna 1982 v Bratislave. Spáchal samovraždu vo veku 46 rokov.
Čo o ňom hovorili
Podľa dávnejšieho vyjadrenia už zosnulého herca Júliusa Pántika bol Ivan Mistrík človekom, ktorý sa už odmalička pohyboval medzi dospelými. A tak sa aj správal. Pántik poznal Mistríka už od jeho desiatich rokov.
„Bolo to chlapčiatko, ktoré ste mohli poveriť už v tom veku hocičím, aj odkazom pre milú, a mohli ste si byť istí, že tento odkaz sa dostane pravým spôsobom na pravé miesto. Ale mohli ste ho požiadať o uvarenie kávy a tá bola dobrá,“ spomínal.
Ivana Mistríka prezývali tiež slovenský Gérard Philipe. Podľa herca Leopolda Haverla išlo o človeka, ktorý sa rodí raz za sto rokov. Režisér Pavol Haspra ho zase definoval ako „človeka odinakiaľ“. Pre herečku Emíliu Vášáryovú bol prvým hereckým partnerom. „Bol veľmi skúsený, tiež veľký kamarát a kolega, môj anjel strážny,“ hovorila pre Rádio Slovensko.
Kniha s názvom Človek odinakiaľ o hercovi Ivanovi Mistríkovi sa objavila na trhu v roku 2007. V roku 2008 Slovenská televízia v rámci cyklu Radosť zo života odvysielala ako prvý práve portrét herca Ivana Mistríka.
Komediálne ladený príbeh Zmluva s diablom z roku 1967, v ktorom hral, bol v roku 2009 vydaný na DVD, podobne ako jeho ďalšie (takmer kultové) filmy o tatranských chatároch Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971).
