Česká republika rieši nielen spôsob, ako realizovať protiruské sankcie a ako majetok ľudí zo sankčných zoznamov zamraziť aj zhabať, ale aj ako sa vyrovnať s neštandardným majetkom ktorým disponuje ruské veľvyslanectvo.
Vlastní približne 30 objektov, viaceré z nich bez kolaudačného rozhodnutia, ale to ambasáde neprekáža vyvíjať v nich podnikateľské aktivity. Ruské veľvyslanectvo v Prahe prišlo k neobvyklému majetku v 70. rokoch minulého storočia, teda v čase keď Sovietsky zväz okupoval Československo a proti aktivitám ambasády nik nemal odvahu ozvať sa. Téme sa venoval redaktor RTVS v Prahe Boris Kršňák.
Postavili objekty, v ktorých majú byty, tie prenajímajú, hoci objekty české úrady neskolaudovali. Podľa svedectiev niektorých nájomníkov, aj platby nájomného prebiehajú podozrivým spôsobom, pretože nájomné sa tam platí v hotovosti do rúk akéhosi správcu.
Rusko pritom neplatí žiadnu daň z príjmu ani z nehnuteľností. „V niektorých tých domoch ruská strana mala načierno pekárne alebo sauny. Vieme, že tam sú nehnuteľnosti, ktoré sa využívajú v rozpore s kolaudačným stavom,“ uviedol starosta Prahy 6, kde väčšina tých objektov leží, Ondřej Kolář.
Právna cesta by sa možno našla
Podľa ministerstva zahraničných vecí, napriek tomu, že riešiť nakladanie s objektmi na takzvanom výsostnom území je komplikované, dá sa nájsť právny rámec, ktorý by to Českej republike umožnil.
„Podľa môjho názoru sa tie právne zmluvy dajú minimálne spochybniť, a to práve preto, lebo nevznikali zo slobodnej vôle, ale pod tlakom a ruskými tankami,“ povedal pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko Námestník ministra zahraničných vecí Martin Dvořák.
Snahy ráznejšie začať podozrivé aktivity a právne nevyriešené objekty ruskej ambasády riešiť, brzdí otázka Českého domu v Moskve, ktorý je momentálne zatvorený a Česká republika by oň veľmi pravdepodobne prišla.
