Rusko sa neobáva vstupu Fínska a Švédska do NATO, na nasadenie vojenských jednotiek Aliancie do týchto škandinávskych krajín ale zrkadlovo odpovie.
Povedal to v stredu (29. 6.) ruský prezident Vladimir Putin. Lídri členských krajín NATO sa rozhodli formálne spustiť proces prijímania Švédska a Fínska do Aliancie.
Odmietol zodpovednosť za Kremenčuk
Putin zároveň odmietol zodpovednosť ruskej armády za pondelkový (27. 6.) útok na obchodné centrum v ukrajinskom Kremenčuku, kde zahynulo 20 ľudí.
Dvojica škandinávskych krajín podala žiadosti o vstup v máji, začatie prijímacieho procesu ale blokovalo Turecko. Ankara však na súčasnom samite NATO v Madride upustila od svojich výhrad proti vstupu oboch krajín.
„Nie je nič, čo by nás mohlo na členstve Fínska a Švédska v NATO znepokojiť. Ak chcú (vstúpiť do NATO), tak prosím,“ povedal Putin.
„Ak budú v (týchto krajinách) nasadené vojenské jednotky a infraštruktúra, budeme musieť zrkadlovo odpovedať a vytvoriť rovnakú hrozbu, aká z týchto území hrozí nám.“
Dodal štátnik na tlačovej konferencii v turkménskej metropole Ašgabat, kde sa na svojej prvej oficiálnej ceste do zahraničia od začiatku vojny na Ukrajine zúčastnil na samite krajín susediacich s Kaspickým morom.
Putin hovoril o imperiálnych ambíciách NATO
Členské krajiny Severoatlantickej aliancie v stredu (29. 6.) v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu Rusko označili za najvýznamnejšiu a priamu hrozbu pre bezpečnosť Aliancie.
Putin naopak odsúdil „imperiálne ambície“ NATO, ktoré sa podľa neho snažia cez konflikt na Ukrajine nastoliť svoju „hegemóniu“.
„Cieľom Západu a NATO nie je dobro Ukrajiny a Ukrajincov,“ povedal Putin, podľa ktorého je podpora Ukrajiny pre Západ prostriedkom, ako brániť svoje vlastné záujmy.
Ruský prezident na tlačovej konferencii odpovedal aj na otázky novinárov týkajúce sa súčasného vojnového ťaženia na Ukrajine.
Ruskí vojaci podľa neho v susednej krajine postupujú, nemožno ale určiť, kedy „špeciálna vojenská operácia“ skončí. Moskva odmieta v súvislosti so svojím vojnovým ťažením na Ukrajine hovoriť o invázii alebo vojne.
Putin sa tiež ohradil proti obvineniu Kyjeva, ktorý pondelkový (27. 6.) útok na obchodné centrum v stredoukrajinskom Kremenčuku označil za teroristický čin.
„Naša armáda necieli na civilnú infraštruktúru,“ povedal Putin a naznačil, že správy zo Západu o nepresnosti ruského ostreľovania nie sú pravdivé.
Britské ministerstvo obrany uviedlo, že existuje reálna možnosť, že útok mieril na neďaleký cieľ významný pre infraštruktúru. Nepresnosť ruského ostreľovania už skôr spôsobila smrť mnohých civilistov.
Pre ruské velenie sú vedľajšie straty prijateľné a pravdepodobne sa budú opakovať, dodal Londýn.
