Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Ruský súd opäť odložil pojednávanie o ukrajinskom pluku Azov

Má v ňom rozhodnúť, či sa jedná o teroristickú organizáciu.

Ruský súd opäť odložil pojednávanie o ukrajinskom pluku Azov
Ilustračná fotografia. Foto: ČTK/Jan Třeštík

Ruský najvyšší súd v stredu (29. 6.) už druhýkrát odložil pojednávanie, v ktorom má rozhodnúť, či ukrajinský pluk Azov označia za teroristickú organizáciu, informovala agentúra Reuters.

Predstaviteľ súdu oznámil, že pojednávanie, pôvodne naplánované ešte na 26. mája, sa preložilo na 2. augusta. Dôvod neuviedol.

Príslušníci pluku Azov celé týždne odolávali ruským silám v obkľúčenom prístave Mariupol na juhu Ukrajiny, pripomína Reuters.

Rusko v máji oznámilo, že 2 439 ukrajinských obrancov sa vzdalo po tom, ako zúfalo kládli odpor v systéme bunkrov a tunelov oceliarní Azovstal v Mariupole. Medzi týmito osobami boli aj príslušníci pluku Azov, ktorých Moskva často označuje za neonacistov, ktorí nenávidia Rusko, píše Reuters.

Tento oddiel vznikol v roku 2014 ako krajine pravicové dobrovoľnícke milície s cieľom bojovať proti separatistom na východe Ukrajiny, ktorých podporuje Rusko. Neskôr ho začlenili do Národnej gardy Ukrajiny. Ukrajina tvrdí, že pluk zmenil svoju nacionalistickú orientáciu a v súčasnosti je apolitický.

Rusko sa však na pluk Azov zameriava v rámci svojej vojenskej operácie na Ukrajine. Príbuzní ukrajinských bojovníkov žiadajú uplatnenie ich práv na základe Ženevských konvencií z roku 1949 a Ukrajina by ich chcela vymeniť za ruských vojnových zajatcov, píše Reuters.

Členovia pluku by mohli skončiť pred súdom

Ak však ruský najvyšší súd vyhlási Azov za teroristickú organizáciu, členovia pluku by sa mohli postaviť pred súd. To žiadajú aj poslanci ruského parlamentu.

Za organizovanie teroristickej činnosti hrozí v Rusku až doživotný trest odňatia slobody. Účasť v takejto organizácii možno potrestať trestom väzenia v dĺžke 10 až 20 rokov.

Reuters dodáva, že do Ruska previezli na vyšetrovanie viac ako 1 000 obrancov Mariupola. Ruské ministerstvo zahraničných vecí a ani väzenské úrady sa dosiaľ nevyjadrili k tomu, kde sa tieto osoby v súčasnosti nachádzajú.

Na základe tretej Ženevskej konvencie by sa s vojnovými zajatcami malo zaobchádzať ľudsky. Tiež by ich mali prepustiť a navrátiť do vlasti okamžite po tom, ako sa skončia boje, pripomína Reuters.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet