Do hudobného diania vstúpil Igor Fiodorovič Stravinskij na začiatku 20. storočia. Jeho balet Svätenie jari ovplyvnil mnohých popredných skladateľov a je jedným z najznámejších v klasickom repertoári.
Časopis Time zaradil Stravinského medzi 100 najvplyvnejších osobností 20. storočia a v roku 1987 dostal posmrtne cenu Grammy za prínos hudbe. Od narodenia avantgardného hudobného skladateľa uplynulo v piatok (17. 6.) 140 rokov.
Igor Fiodorovič Stravinskij sa narodil 17. júna 1882 v mestečku Oranienbaume neďaleko Petrohradu v rodine speváka, sólistu Mariinského divadla Fiodora Ignatieviča Stravinského. Jeho matka Anna Kirilovnna Cholodovskaja hrala na klavíri. O hudbu sa aj on zaujímal od malička.
Napriek rodinnému prostrediu si však jeho otec neželal, aby sa venoval profesionálne hudbe a poslal ho na štúdium práva na Petrohradskú univerzitu.
Hudba však bola čoraz silnejšia a keď sa v roku 1902 bližšie zoznámil s rodinou popredného ruského skladateľa a pedagóga Nikolaja Rimskeho-Korsakova bolo rozhodnuté. Skladateľ sa ujal Stravinského, začal mu dávať súkromné lekcie a pod jeho vedením skomponoval v roku 1906 aj svoje prvé diela.
Už v prvých skladbách Stravinského sa prejavili umelecké prvky hudobného impresionizmu a symbolizmu. Napríklad v orchestrálnej fantázii Ohňostroj, v balete Vták Ohnivák či lyrickej opernej rozprávke Slávik.
Škandalózna premiéra
Avšak dielo, ktorým ešte vtedy mladý skladateľ otriasol hudobným svetom, sa stal legendárny balet Svätenie jari s podtitulom Obrazy z pohanskej Rusi. Komponoval ho v rokoch 1911 až 1913 na podnet Sergeja Ďagileva, svojho priateľa, ktorý viedol svetoznámy súbor Ruský balet v Paríži.
Premiéra baletu sa odohrala 29. mája 1913 v divadle Champs Elyssées. Parížske publikum prijalo dielo s veľkou nevôľou – šokoval ich barbarský námet i novátorská hudba.
Novátorstvo nestrávili nielen poslucháči, ale ani interpreti. Dirigent premiérového uvedenia baletu Pierre Monteaux mal pri prvom zoznámení sa s dielom podľa vlastných slov chuť ujsť. Samotného autora vyhnali posmešky i pokriky publika za kulisy.
Táto premiéra sa zapísala do histórie ako jeden z najväčších škandálov v dejinách hudby. V súčasnosti patrí balet Svätenie jari, ktorý čerpá námet z mytológie, medzi najhranejšie Stravinského diela.
Bohatá a rôznorodá tvorba
Stravinskij skomponoval vyše 120 skladieb všetkých hudobných foriem – opery, symfonické a baletné diela, oratóriá, kantáty, omše. Ovplyvnený hudobným klasicizmom skomponoval okrem iných diel aj Symfóniu v C, balet Bozk víly alebo operu Osud zhýralca.
Jeho vrcholnými neoklasicistickými dielami sú Žalmová symfónia a opera-oratórium Kráľ Oidipus. K dielam seriálneho tvorivého obdobia, ktorému sa venoval po usadení v Spojených štátoch, patrí napríklad skladba Monumentum pro Gesualdo.
Stravinskij bol umelcom, ktorý patril celému svetu. Narodil sa v cárskom Rusku. Na začiatku roku 1914, pred vypuknutím prvej svetovej vojny, odišiel s rodinou do Švajčiarska. Od roku 1920 žil prevažne v Paríži, v roku 1934 prijal francúzske štátne občianstvo.
Po začatí druhej svetovej vojny sa rozhodol žiť v USA, v roku 1945 získal americké občianstvo.
Jedna z ikon hudobného života 20. storočia, skladateľ a dirigent Igor Fiodorovič Stravinskij zomrel 6. apríla 1971 v New Yorku vo veku 88 rokov. Miesto posledného odpočinku, tak ako si to želal, našiel v Benátkach na cintoríne San Michele in Isola.
