Na Slovensku funguje živnostenské podnikanie už 30 rokov. Malí podnikatelia a živnostníci sú známi podľa remesla a cechu, do ktorého patria.
Ide napríklad o klampiarov, zváračov, pekárov či maliarov. Na trhu práce majú nezastupiteľné miesto. Spolu vytvárajú ekonomické hodnoty a rozvíjajú tradičnú výrobu.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Natália Holubová.
Remeselníkov postupne ubúda
Nie nadarmo sa hovorí, že remeslo má zlaté dno. Živnostníci môžu na Slovensku podnikať a venovať sa remeselnej či inej výrobnej činnosti. Od samého začiatku sa združujú v Slovenskom živnostenskom zväze, ktorý presadzuje ich záujmy.
„Nie sú to len veci, ktoré sa týkajú legislatívy, ale aj vzdelávania. Pretože remeselníkov nám ubúda, dokonca sa zrušili niektoré remeslá aj na školách. Vidíme to negatívne a voláme po zmene,“ uviedol prezident zväzu Stanislav Čižmárik.
Čižmárik upozornil na potrebu vylepšiť podmienky pre živnostníkov, ktoré sa podľa neho v poslednom čase ešte zhoršili. Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Ján Oravec reaguje, že sa usilujú znížiť administratívne či legislatívne zaťaženie. Tie finančné sú však na pleciach ministerstva financií.
„Preto som očakával návrh daňovo-odvodovej reformy, dočkali sme sa len prezentácie daňovej revolúcie. Táto dôležitá debata a dôležité opatrenia, ktoré by mala vláda prijať, sa zatiaľ nerealizujú,“ dodal Oravec.
Žiadajú zmeny
Živnostníci však viaceré zmeny, ktoré predstavil šéf rezortu financií Igor Matovič (OĽANO), vnímajú ako rizikové- napríklad možné zrušenie paušálnych výdavkov. Žiadajú, aby s nimi vláda viac komunikovala a brala na nich ohľad, ak prijíma nejaké zmeny.
„Návrh na zvýšenie daňového bonusu priamo diskriminuje svojimi parametrami rodiny živnostníkov. Daňová revolúcia nezohľadňuje špecifiká toho, čo robia živnostníci a akým spôsobom dosahujú zisk,“ uviedol expert na dane a odvody Jozef Mihál.
Na Slovensku je 380 000 živnostníkov pričom 73 000 z nich sú zároveň zamestnávatelia.
