Francúzsky astronóm a geodet Jean Picard bol konštruktérom meracích prístrojov, ktorý ako prvý vyslovil myšlienku, že Zem nemá presný tvar gule. Ide vraj o akési sploštenie guľatého tvaru Zeme.
Od jeho úmrtia v roku 1682 uplynulo v utorok (12. 7.) presne 340 rokov.
Jean Picard sa narodil 21. júla 1620 v La Flèche vo Francúzsku. Bol astronómom, ktorý prvýkrát presne zmeral dĺžku stupňa poludníka (priamka zemepisnej dĺžky), a z toho vypočítal veľkosť Zeme.
Profesorom astronómie sa stal na Collège de France v Paríži v roku 1655. Jeho merania, výsledky a výpočty rozmerov Zeme použil Sir Isaac Newton na potvrdenie svojho gravitačného zákona.
Napriek kontroverzii mal veľký prínos v astronómii
Picard sa v roku 1671 vybral do observatória významného dánskeho astronóma Tycha Braheho zo 16. storočia na ostrove Hven vo Švédsku, aby určil jeho presnú polohu. Ako uvádza portál Britannica, cieľom bolo presnejšie porovnať jeho pozorovania s tými, ktoré sa vykonali inde. Priniesol späť kópie originálov Braheho hlavného diela.
Francúzskemu astronómovi Picardovi sa pripisuje aj zavedenie teleskopických mieridiel. Rovnako aj použitie kyvadlových hodín ako príspevku k väčšej presnosti pri astronomických pozorovaniach.
Vykonal aj prvé zaznamenané pozorovanie barometrického svetla v roku 1675 – to sa objavuje vo vákuu nad ortuťou v barometri, keď sa barometer pretrepe.
V roku 1679 založil a stal sa redaktorom výročnej publikácie La Connaissance des temps ou des mouvements célestes (Poznanie času alebo nebeských pohybov). Šlo o prvú národnú publikáciu o astronomických efemeridoch. Nachádzali sa tam aj zbierky tabuliek, ktoré v pravidelných intervaloch uvádzali polohy nebeských telies.
Zomrel 12. júla 1682 v Paríži vo veku 61 rokov.
