Bol priekopníkom v oblasti rádiológie, ktorý predbehol svoju dobu. Vojtech Alexander ukázal veľkú odvahu, keď sa sám pustil na úplne neprebádané pole. Urobil to v prostredí malého slovenského mesta bez podpory veľkej univerzity a akademickej obce.
Od narodenia najvýznamnejšieho slovenského röntgenológa a priekopníka rádiológie v Uhorsku, profesora Vojtecha Alexandra uplynie v pondelok 30. mája 165 rokov.
Osobne sa stretol s Röntgenom
Narodil sa 30. mája 1857 v Kežmarku, kde chodil na základnú školu a študoval na lýceu. Po maturite sa Vojtech Alexander prihlásil na Lekársku fakultu v Budapešti, ktorú ukončil v roku 1881.
Krátky čas pôsobil na fakulte patologickej anatómie v Budapešti. Avšak hlas rodného kraja ho priviedol naspäť do Kežmarku, kde si otvoril súkromnú lekársku prax.
„Jeho príbeh ako zakladateľa rádiológie sa začal v roku 1896, keď Wilhelm Conrad Röntgen uverejnil vedecké práce o jeho objave X lúčov. Profesor Alexander odcestoval do nemeckého Würtzburgu, aby sa osobne stretol s Röntgenom a zoznámil sa s jeho novým vynálezom a prístrojom,“ priblížil rádiológ Martin Skubák.
Po stretnutí sa Alexander snažil presvedčiť lekárov i verejnosť o nutnosti zakúpenia röntgenového prístroja, čo sa mu v roku 1897 aj podarilo. Spolok Spišských lekárov a lekárnikov dal súhlas na uvoľnenie finančných prostriedkov vo výške 827 mariek na zakúpenie röntgenového prístroja, ktorý bol v tej dobe prvý a jediný na Slovensku.
Začalo to kvetmi a mušľami
Prístroj bol veľmi jednoduchý, skladal sa z kovového stolíka, akumulátora a na vrchu bol induktor. Alexander najprv snímkoval kvety a mušle, neskôr drobné zvieratá a ich zárodky.
„Svoje bádanie postupne rozširoval a 6. januára 1898 osnímkoval pravú ruku svojmu priateľovi. Neskôr sa začal zaoberať snímkovaním pľúc, najmä sa zameral na pľúcnu formu tuberkulózy,“ vysvetlil ďalej Skubák. Ten roky pôsobil ako primár a odborný garant rádiológie v bratislavskej Univerzitnej nemocnici s poliklinikou Milosrdní bratia.
Následne sa Vojtech Alexander začal zaujímať o röntgenologický obraz skeletu dieťaťa. Vyhotovil sériu snímok vývoja ľudského plodu. Raz mesačne sledoval embryologický vývoj svojho najmladšieho syna Imricha.
„Žiaľ, v tej dobe nemal vedomosť o škodlivosti X lúčov na vývoj ľudského plodu. U chlapca vplyvom X lúčov došlo k poškodeniu mozgu a do konca jeho života ho sprevádzali duševné poruchy,“ povedal Martin Skubák.
Založil katedru röntgenológie
Neskôr zhotovil Vojtech Alexander prvú plastickú snímku ruky, čím položil základy plastickej röntgenológie. V roku 1907 sa stal prednostom v Centrálnom röntgenologickom laboratóriu na Lekárskej fakulte v Budapešti, kde bol v roku 1909 habilitovaný na docenta röntgenológie.
Zároveň na Lekárskej fakulte v Budapešti založil 1. katedru röntgenológie.
V roku 1914 bol profesorským zborom budapeštianskej univerzity zvolený za profesora v odbore röntgenológie a rádiológie. Postupne sa objavovali u Vojtecha Alexandra známky radiačného poškodenia na prstoch horných končatín.
Začal chorľavieť, pociťoval silnú únavu, bolesti hlavy i svalstva končatín a mal zvýšenú telesnú teplotu. Zomrel náhle 15. januára 1916 na zlyhanie srdca. Pochovaný je v Kežmarku na historickom cintoríne.
Od prvých röntgenových snímok vyhotovených na sklenených platniach pokrytých fluorescenčnou látkou po súčasné najmodernejšie CT prístroje, ktoré dokážu vyhotoviť priestorový obraz celého ľudského tela za desiatky sekúnd prešla táto metóda dlhú cestu.
„Rádiológia sa takto spred sto rokmi z neznámeho medicínskeho odboru pomerne krátkym a intenzívnym vývojom stala jednou z najdôležitejším lekárskych špecializácií. Bez nej sa moderná medicína nedokáže zaobísť a je súčasťou každodennej lekárskej rutiny. Za to všetko vďačíme množstvu vedcov, lekárov a inžinierov, ktorí investovali svoju energiu do snahy posunúť medicínu vpred a profesorovi Alexandrovi patrí medzi nimi významné miesto,“ zdôraznil Martin Skubák.
