Rakúskeho maliara, grafika a popredného predstaviteľa viedenskej secesie Gustava Klimta pre jeho zobrazovanie žien alebo milostných scén mnohí považovali za šíriteľa pornografie. Iní zase za priekopníka nových foriem výtvarného zobrazovania.
Gustav Klimt sa narodil pred 160 rokmi 14. júla 1862 v obci Baumgarten, vzdialenej 85 kilometrov od Viedne v rodine zo strednej vrstvy, ktorá mala pôvod na Morave.
V roku 1883 získal štipendium na štúdium na viedenskej škole umeleckých remesiel.
Školu navštevoval spolu so svojím bratom, maliarom Ernestom a priateľom Franzom Matschom. Od roku 1880 vytvárali spolu stropové maľby v Karlových Varoch, pracoval na cykle „Alegórie a emblémy“ pre viedenského nakladateľa Martina Gerlacha. V tomto období (1884) ho silne ovplyvnila tvorba Hansa Makarta.
V roku 1885 Klimtov ateliér získal zákazku vyzdobiť podľa návrhov vilu Hermés pre cisárovnú Alžbetu. Klimtovi za to v roku 1890 udelili cisársku cenu za obraz Hľadisko starého hradného divadla. V tom istom roku jeho ateliér začína s výzdobou schodiska viedenského umelecko-historického múzea.
Počas ďalšej práce na výzdobe umelecko-priemyselného múzea sa začína meniť jeho štýl. Klimta zvolili za prvého prezidenta Viedenskej secesie založenej v roku 1897. Stal sa tak hovorcom moderného umeleckého hnutia v Rakúsku.
Secesia ako imaginatívna tvorba, ktorá v prírode hľadala svoje symboly, dávala prednosť prirodzenejšiemu pohybu. Bol to v podstate grafický dekoračný štýl, ktorý sa využil na predmetoch. Bezprostredným inšpirátorom secesného umelca bola príroda, najmä svet rastlín.
Kvety, stonky a listy si vybrali pre ich vlnité siluety. Hoci ľalie, kosatce a orchidey patrili medzi najobľúbenejšie, ktorýkoľvek druh od paliem až po morské riasy poskytoval potenciál. Klimtova revolta proti akademizmu odštartovala koncom 19. storočia vlnu odporu.
Milovaný aj nenávidený
Bol terčom urážok, ale aj nadšeného obdivu. Pre jedných bol šíriteľom pornografie, pre iných zase otcom novej maľby. Jeho maľba bola oslavou života, ale najmä ženy. Je moderným tvorcom tajomnej a dráždivej femme fatale – osudovej ženy.
Stal sa ikonou viedenskej secesie. Klimt vytvoril diela Pallas Athénu, Schubert pri klavíri, Nuda veritas, Filozofia. Proti obrazu Filozofia, ktorý získal na výstave v Paríži Zlatú medailu sa postavilo 87 profesorov. Ďalší z jeho obrazov – Lekárstvo vyvolal búrku protestov, rozdelil maliarsku obec na dva tábory.
V Berlíne mu vystavili „Nádej“ a „Tri veky života“. Ďalej namaľoval Portrét Fritzy Riedlerovej. Začal maľovať krajiny pod vplyvom Van Gogha, napríklad dielo Slnečnice. Rok 1907 sa chápe ako vyvrcholenie Klimtovho zlatého štýlu (Portrét Blochovej – Bauerovej, Danae, Nádej II.)
Taktiež vytvoril ilustrácie k Lukianovým Rozhovorom s hetérami. Medzi jeho ďalšie majstrovské diela patrí Bozk, Judita II. (Salome) a fauvistami a Toulouse-Lautreca ovplyvnené diela Dáma s klobúkom a boa. Klimtov štýl sa okolo roku 1909 mení, zlato nahradil inými farbami, napríklad v Smrť a život.
Po roku 1912 vytváral dekoratívne a farebne jasné portréty pod Matisovým vplyvom. Zlaté pozadie diela Smrť a život zmenil na modré. Smrť matky stemnila farby na jeho dielach (Portrét Barbary Flögovej, Portrét Charloty Pulitzerovej, neskôr tvoril portréty s bohatými dekoratívnymi vzormi (Friederike Maria Beerová, Priateľka).
Rok pred svojou smrťou ešte vytvoril mnoho nových kompozícií a portrétov. Začal pracovať na dielach Nevesta a Adam a Eva. V roku 1918 Klimta postihol záchvat mozgovej mŕtvice a 6. februára zomrel. Mnoho jeho diel ostalo nedokončených.
Po Klimtovej smrti v nemocnici vo Viedni jeho tvár zväčnil ďalší secesista a Klimtov priateľ Egon Schiele.
Miliónové obrazy
Jeho krajinomaľbu, ktorú počas druhej svetovej vojny zhabali nacisti, predali v marci 2011 na aukcii v New Yorku za rekordných 40,4 milióna dolárov (vyše 29 miliónov eur).
Olejomaľbu Gustava Klimta „Litzlberg am Attersee“ z roku 1915, ktorej odhadovaná hodnota je 20-30 miliónov eur, vrátilo roku 2011 Múzeum moderny z rakúskeho Salzburgu v rámci reštitúcie nacistami zhabaného majetku vnukovi pôvodnej majiteľky.
Obraz Portrét Adele Bloch-Bauer I (nazývaný Zlatá Adela) kúpil v roku 2006 Ronald Lauder za 135 miliónov amerických dolárov, čím sa stal najdrahším zobchodovaným obrazom.
Neskôr v roku 2006 tento rekord prekonali diela Willema de Kooninga a Jacksona Pollocka, ale i tak tento portrét zostáva na treťom mieste.
V Leopoldovom múzeu vo Viedni otvorili vo februári 2012 pri príležitosti 150. výročia narodenia významného predstaviteľa secesie novú stálu výstavu nielen o jeho tvorbe, ale aj o súkromí.
Výstava prináša jeho dobové výroky a texty, ktoré odhaľujú záľuby autora, jeho denný program, názory, vyhliadky i obavy z budúcnosti.
Gustav Klimt je známy predovšetkým ako pôžitkár. Bližší pohľad na jeho vnútorný život podľa autorov výstavy odhaľuje obraz citlivého a v mnohých momentoch až hlboko smútkom zasiahnutého človeka.
