Na hlavný obsah

Jeho práca sa počas jeho života nedostala na verejnosť. Bol však priekopníkom v optike

Augustin-Jean Fresnel má aj vlastný katadioptrický systém.

Jeho práca sa počas jeho života nedostala na verejnosť. Bol však priekopníkom v optike
Na snímke Augustin-Jean Fresnel. Foto: Britannica

Augustin-Jean Fresnel bol francúzsky fyzik, ktorý bol priekopníkom v optike. Položil základy pre založenie vlnovej teórie svetla, ktorú vyvinul anglický fyzik Thomas Young.

Od jeho úmrtia uplynulo vo štvrtok (14. 7.) presne 195 rokov.

Sľubné začiatky

Narodil sa 10. mája 1788 vo francúzskom meste Broglie. Už ako šestnásťročný slúžil ako inžinier na stavbe ciest v rôznych departementoch Francúzska.

Svoj výskum optiky začal v roku 1814. Spočiatku nevedel o Youngovych pokusoch. Jeho experimenty s rôznymi zariadeniami na vytváranie interferenčných prúžkov a difrakcie ho presvedčili, že vlnová teória svetla je správna.

Ako východiskový bod pre svoj matematický popis difrakcie použil princíp holandského vedca Christiaana Huygensa – každý bod na vlnovom čele možno považovať za sekundárny zdroj sférických vlniek.

Úspech v súťaži

Fresnel prezentoval svoju prácu o difrakcii ako prihlášku do súťaže na túto tému, ktorú sponzorovala Francúzska akadémia vied v roku 1819. V komisii rozhodcov bolo niekoľko významných obhajcov Newtonovho korpuskulárneho modelu svetla.

Jeden z nich, matematik Siméon-Denis Poisson, poukázal na to, že Fresnelov model predpovedal zdanlivo absurdný výsledok – ak paralelný lúč svetla dopadne na malú guľovú prekážku, v strede kruhového tieňa bude jasná škvrna – škvrna takmer taká jasná, ako keby tam prekážka vôbec nebola.

Francúzsky fyzik François Arago následne vykonal experiment a škvrna (následne nazývaná Poissonova škvrna) sa potvrdila. Fresnel tak vyhral súťaž. Napriek tomuto triumfu vlnovej teórie svetla bolo možné vlastnosti polarizovaného svetla zdanlivo vysvetliť iba korpuskulárnou teóriou.

Vlastný systém

Ako uvádza portál Britannica, po štúdiu zákonov interferovaného polarizovaného svetla, ho v roku 1817 ako prvý aj získal – šlo o kruhovo polarizované svetlo. Tento objav ho priviedol k záveru, že svetlo nie je pozdĺžna vlna, ako sa predtým predpokladalo, ale priečna vlna.

S množstvom panelov šošoviek rotujúcich okolo lampy bol Fresnel v roku 1824 schopný produkovať niekoľko otáčavých lúčov z jedného svetelného zdroja, čo bolo vylepšenie oproti zrkadlu, ktoré vytvára iba jeden lúč. Aby zhromaždil viac svetla premárneného vertikálne, pridal nad a pod hlavnú šošovku časti s trojuholníkovým hranolom, ktoré lámali aj odrážali svetlo.

Tým značne zväčšil uhol dopadu, pri ktorom sa lúče svietiace hore a dole mohli zhromažďovať a prinútiť ich, aby sa vynorili horizontálne. Tak vznikol úplný Fresnelov katadioptrický systém.

Hoci sa jeho práca v optike počas jeho života nedostala medzi verejnosť, Fresnel tvrdil, že ani uznanie od významných kolegov sa nemôže porovnávať s potešením z objavovania teoretickej pravdy alebo experimentálneho potvrdenia výpočtu.

Zomrel 14. júla 1827 vo Ville-d’Avray vo veku 39 rokov na silný kašeľ, s ktorým mal dlhé roky problémy. Posledné dni svojho života strávil so svojou matkou. Na jeho hrobe sa píše: Venované pamiatke Augustina-Jeana Fresnela, člena Inštitútu Francúzska.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet