Československý podnikateľ Tomáš Baťa vytvoril výnimočný podnikateľský projekt, vďaka ktorému vybudoval z továrne v neveľkom moravskom meste Zlín globálnu firmu. Baťa patrí medzi najznámejšie svetové značky pochádzajúce z Českej republiky.
Jej tvorca vravieval, že firmu nepoložia ceny, konkurencia ani situácia na trhu. Firmu môžu položiť iba ľudia zvnútra. V utorok (12. 7.) uplynulo 90 rokov od úmrtia Tomáša Baťu, kráľa obuvi a tvorcu svetového obuvníckeho impéria.
„Budovy sú len hromady tehál a betónu. Stroje – len železo a oceľ. Sú to ľudia, ktorí do nich vdýchnu život,“ hovoril jeden z najväčších podnikateľov a vizionárov svojej doby.
Tomáš Baťa sa narodil 3. apríla 1876 v Zlíne v rodine, ktorá sa po stáročia zaoberala obuvníctvom. Prvá zmienka o obuvníkovi Lukášovi Baťovi je už z roku 1667.
V roku 1894 sa nechal Tomáš Baťa spolu so sestrou Annou a bratom Antonínom vyplatiť otcom z rodinného podniku, ktorý viedol obuvnícku dielňu.
V septembri toho istého roka založili spoločne firmu Baťa. Začali s kapitálom 600 zlatých, avšak po roku sa ich dlh vyšplhal na viac ako 8 000 zlatých.
Vo firme zostal sám
Súrodenci z firmy odišli, ale 19-ročnému Tomášovi Baťovi sa ju podarilo zreorganizovať a krach odvrátiť. A, naopak, vďaka rýchlemu rozvoju a flexibilite došlo k značnému nárastu výroby.
V roku 1905 vyrábalo 250 zamestnancov už viac ako 2 200 párov topánok denne. Svojím jedinečným prístupom k zákazníkom dokázal okamžite reagovať na ich potreby. Práve tu sa zrodilo známe motto: „Náš zákazník, náš pán“.
Pokiaľ Tomáš Baťa vybudoval svoje podnikateľské impériu zažil úspechy i pády, ale nikdy sa nevzdával. Prichádzal s novými nápadmi a inováciami.
V roku 1923 zaviedol systém, na základe ktorého sa jednotlivé firmy stali autonómnymi a sami zodpovedali za vlastné hospodárske výsledky. Zároveň založil vlastnú školu, v ktorej si vychovával vlastných manažérov.
„Ak chcete vybudovať veľký podnik, vybudujte najskôr seba,“ stálo na pracovnej zmluve firmy Baťa. V nej sa kládol dôraz tak na vytrvalosť a ctižiadosť, ako aj na fyzický, hospodársky a intelektuálny vzostup.
Tomáš Baťa dosahoval úspech tiež vďaka neustálej modernizácii výroby. Nakupoval najnovšie stroje a od roku 1927 zvýšil produktivitu práce zavedením pásovej výroby.
Zarobené peniaze investoval aj do iných oblasti podnikania a do ľudí. Pri obuvníckej fabrike postavil gumáreň, papiereň a elektráreň, čím znížil závislosť od cudzích dodávateľov.
Neobvyklý prístup ku zamestnancom
Pre zamestnancov mal na vtedajšiu dobu nadštandardnú sociálnu politiku. Postavil rodinné domy, nájomné byty a zriadil školu i bezplatnú škôlku. Tiež ich naučil šetriť si na dôchodok na osobných kontách vo firemnej banke.
Priemyselný a obytný komplex v Baťovanoch – Partizánskom bola jeho záverečná investícia na Slovensku pred druhou svetovou vojnou a znárodnením komunistami.
V poslednom desaťročí pred svojou tragickou smrťou zastával v rokoch 1923-1932 aj funkciu starostu Zlína. Tomáš Baťa zahynul spolu so svojim pilotom Jindřichom Broučkom pri leteckej nehode, ku ktorej došlo 12. júla 1932.
Letel do Švajčiarska, kde sa mal zúčastniť na otvorení novej pobočky v mestečku Möhlin na brehu Rýna.
V čase, keď vrcholila svetová hospodárska kríza, mala firma továrne a predajne vo viac ako 30 štátoch na štyroch kontinentoch. Zamestnávala vyše 30 000 ľudí. Priezvisko Baťa sa stalo synonymom kvalitných topánok za nízke ceny a poctivého podnikateľského ducha.
