Bol posledným maďarským komunistickým ministrom zahraničných vecí, ale do histórie sa zapísal ako „muž, ktorý roztrhol železnú oponu“. Bývalý maďarský predseda vlády Gyula Horn sa narodil pred 90 rokmi.
Jeho diplomatické rozhodnutia patrili k okolnostiam spustenia hektického obdobia na konci 80. rokov, ktoré viedlo k pádom európskych komunistických režimov a zbúraniu Berlínskeho múru.
Napriek jeho zásluhám na páde východného bloku, je považovaný za kontroverznú postavu maďarských dejín pre svoju účasť na násilnom potlačení Budapeštianskeho povstania.
Minister z robotníckej rodiny
Život Gyulu Horna mapoval európske 20. storočie. Narodil 5. júla 1932 v Budapešti a vyrastal v robotníckej štvrti mesta. Po tom, ako mu gestapo zabilo otca, začal v 11 rokoch pracovať na manuálnych prácach. V roku 1950 ho poslali do Ruska študovať účtovníctvo na ekonomickom inštitúte v Rostove na Done. Po návrate pracoval na maďarskom ministerstve financií.
V roku 1959 nastúpil na ministerstvo zahraničných vecí, pôsobil ako diplomat v Bulharsku a Rumunsku a v roku 1985 sa vypracoval na námestníka ministra zahraničných vecí a v roku 1989 na ministra zahraničných vecí.
Po Budapeštianskom povstaní proti komunistickej vláde v roku 1956 sa pridal k brigáde, ktorá pomáhala prenasledovať a zatýkať demokratických aktivistov. Nikdy nepoprel, že sa týchto akcií zúčastnil, ale tvrdil, že nikdy nikomu neublížil. Napriek tomu dvaja prezidenti v rokoch 2002 a 2007 vetovali jeho nomináciu na vysoké štátne vyznamenania práve kvôli jeho činom počas povstania a po ňom.
Vytvoriť nezvratnú situáciu
Ministrom zahraničných vecí sa stal v roku 1989, v období, keď moskovský vplyv na východnú Európu postupne slabol. Preslávil sa aj vďaka fotografii z 27.6.1989, na ktorej pózuje s rakúskym ministrom zahraničných vecí Aloisom Mockom. Spolu prestrihli hraničný ostnatý drôt ako symbolický akt zblíženia.
V priebehu nasledujúcich týždňov desaťtisíce východných Nemcov, ktorí cestovali do Maďarska s „turistickými“ vízami, zamierili priamo k neopevnenej hranici a prešli na Západ. Tieto úteky nasledoval Hornov výstup v maďarskej televízii, kde oznámil, že východní Nemci môžu voľne prekročiť hranice.
Vyhotovenie fotografie bolo možné iba kvôli nevyhnutným niekoľkomesačným opravám hraničného pletiva. Podľa portálu The New York Times spočíva jeho dôležitosť aj vo fakte, že v Sovietskom zväze nevyvolal žiadnu reakciu, napriek tomu, že v Maďarku v tom čase boli rozmiestnené tisícky sovietskych vojenských jednotiek. Podľa Hornovho neskoršieho vyjadrenia bolo jeho zámerom vytvoriť „nezvratnú situáciu“.
Hornov odkaz
O dva mesiace neskôr sa prelomil Berlínsky múr a komunistická diktatúra začala padať. V roku 1990 udelili Hornovi Cenu Karola Veľkého, za položenie „jedného zo základných kameňov európskej jednoty“. Jej nositeľmi sú aj Winston Churchill a Václav Havel. Cenu udeľuje mesto Aachen v Nemecku. Gyula Horn zomrel 19.6.2013.
Po jeho smrti ho vtedajší predseda Maďarskej socialistickej strany Attila Mesterhazy označil za najvýraznejšieho predstaviteľa modernej maďarskej ľavice, jedného z najúspešnejších maďarských premiérov, rovnako ako najvýznamnejšiu postavu postkomunistického prechodu.
