Na hlavný obsah

O kompost z kuchynského odpadu nie je až taký záujem. Hrozí, že skončí na skládkach

Chýba kompostáreň, ktorá by vyrábala kvalitný kompost.

O kompost z kuchynského odpadu nie je až taký záujem. Hrozí, že skončí na skládkach
Ilustračná snímka - skládka odpadu. Foto: Facebook/OZ Horné Opatovce

Hoci väčšina miest a obcí na Slovensku už z kuchynského odpadu vyrába kompost, poľnohospodári oň nemajú záujem. Chýba kompostáreň, ktorá by vyrábala kvalitný certifikovaný kompost, aký využívajú poľnohospodári v zahraničí.

Samosprávy hovoria, že zatiaľ pre kompost využitie majú, keď ho však začne pribúdať hrozí, že skončí na skládkach ako bežný odpad.

Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Soňa Otajovičová.

Pomohlo by zníženie ceny

Predvlani použili poľnohospodári takmer 50 000 ton kompostu. Len 10 % z neho tvoril kompost z bioodpadu, teda z odpadu zozbieraného zo záhrad. Ministerstvo pôdohospodárstva upozorňuje, že väčšina samospráv nemá vybudované kapacity na spracovanie kuchynského odpadu. Hovorca rezortu Andrej Wallner tvrdí, že tento typ kompostu nie pre poľnohospodárov vhodný.

„Kompostárne spadajú pod samosprávy a ich prioritou je zbaviť sa odpadu a výsledný produkt (čiže kompost) je pre nich druhoradý. Výsledkom je veľmi nízka kvalita kompostu, o ktorý poľnohospodári nemajú záujem,“ vysvetlil.

Podľa Michala Kaliňáka zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) samosprávy kapacity na spracovanie kuchynského odpadu rozširujú a v tomto roku ich stáli minimálne 15 miliónov eur. Hoci zatiaľ o kompost záujem je, obáva sa, že v budúcnosti bude skôr obmedzený.

„Taký veľký objem, aký dokážeme generovať, nebude možné uplatniť v domácnostiach či v záhradkách. Môže sa stať, že bude pre samosprávy problém. Podobne ako niektoré typy odpadov, ktoré sa vyseparujú a nakoniec skončia na skládke iba preto, lebo pre ne na Slovensku neexistuje koncovka,“ hovorí.

Matej Korpáš z tlačového oddelenia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) si myslí, že takýto typ kompostu by mohli využívať napríklad poľnohospodári, ktorí nemajú vlastný maštaľný hnoj. Samosprávy by však museli upraviť cenu.

„Záujem poľnohospodárov by mohli zvýšiť väčšie množstvá tohto odpadu a následne digestátu a cenová dostupnosť,“ priblížil.

V zahraničí to funguje

V zahraniční sa kompost z kuchynského odpadu v poľnohospodárstve bežne používa. Musí však ísť o certifikovaný kompost, ktorý je vhodný napríklad na pestovanie biopotravín. Aby kompost certifikát kvality získal, samosprávy musia dodržiavať určité pravidlá.

„Je to jeden z hlavných problémov, ktoré máme aj na Slovensku, že kompostárne tento postup buď nedodržiavajú alebo sa zbiera kuchynský odpad, ktorý je už prekvasený, lebo sa nezbiera tak často. V tom prípade sa samotný proces kompostovania trochu komplikuje,“ vysvetľuje Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.

Dopĺňa, že Slovensko by malo budovať modernejšie kompostárne, ktoré budú schopné vyrobiť certifikovaný kompost. Jedna taká by mala do roku 2024 vzniknúť v Bratislave.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Rádiožurnál