Ruská štátna duma prijala v prvom čítaní návrhy dvoch nových zákonov, ktoré podporujú vojnu na Ukrajine. Ich ekonomika sa môže zmeniť na takzvané vojnové hospodárstvo.
Analytici dvíhajú – aj pre Západ – varovný prst. Rusko sa podľa nich nemusí zastaviť. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Jakub Mitter.
Kremeľ chce po novom zaviesť takzvané osobitné ekonomické opatrenia, ktoré prinútia tamojšie firmy a spoločnosti dodávať armáde potrebný tovar a služby.
„Chceme skrátiť čas na zadávanie objednávok štátnym zákazníkom ako sú ministerstvá pre mimoriadne situácie alebo obrany – aby mali právo meniť množstvo produktov v zmluvách,“ uviedol ruský vicepremiér Jurij Borisov.
Čo to znamená?
Čo sa môže v Rusku zmeniť, ak tamojšia ekonomika pristúpi na vojnové hospodárstvo, vysvetľuje analytik Karel Svoboda z fakulty sociálnych vied Karlovej Univerzity.
„Štát môže nariadiť akejkoľvek firme, aby zvýšila svoju produkciu. Aby povinne napríklad najala ďalších zamestnancov a aby uprednostnila produkciu. Čiže štátne zákazky – v tomto prípade, samozrejme, vojnové zákazky. To, o čo si armáda povie, to budú musieť firmy prednostne plniť,“ priblížil.
Odkaz pre Západ je podľa analytika jasný – Rusko chce aj naďalej posilňovať vojenskú výrobu a nechce si doma pokaziť už vojnou na Ukrajine naštrbené renomé ruskej armády.
„Ďalšia militarizácia, ďalšie náklady idúce na túto neproduktívnu spotrebu, pre EÚ to znamená realitu. Rusko sa nezastaví. Oni tým hovoria, že budú pokračovať ďalej, že sa neuspokoja s Luhanskou a Doneckou oblasťou. Oni chcú pokračovať ďalej,“ dodal Svoboda.
Kritici upozorňujú aj na druhý návrh nového ruského zákona. Ak legislatíva vstúpi do platnosti, vláda môže regulovať pracovný čas ľudí. Zamestnancov v spoločnostiach, ktoré dodávajú tovar armáde môžu úrady nútiť pracovať v noci, cez víkendy, sviatky alebo im rušiť dovolenky.
