Na Blízkom východe sa dostáva opäť do pozornosti spor medzi Izraelom a Libanonom o ich nevytýčenej námornej hranici. Znepriatelené krajiny majú o pobrežné vody bohaté na ložiská zemného plynu veľký záujem.
Židovský štát sa už s Európskou úniou dohodol na dodávkach suroviny, ktorú Brusel potrebuje, aby nahradil ruský plyn. Hospodárskou krízou zasiahnutý Bejrút by sa podobnému kontraktu potešil o to viac.
Energetické spoločnosti však nevyriešený územný spor odrádza. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Michal Dzúrik.
Sabotáž procesu
Izrael a Libanon sa o stovky štorcových kilometrov pobrežných vôd a zemný plyn pod ich hladinou sporia už najmenej 10 rokov. Rozhovory o vytýčení námornej hranice, takzvanej modrej línie, sprostredkúvajú od roku 2020 USA.
Proces sa však, zdá sa, rozhodol sabotovať libanonský Hizballáh. Zoskupenie napojené na Irán vyslalo k izraelskej ťažobnej plošine drony. Úradujúci izraelský premiér Jair Lapid oznámil, že armáda bezpilotné lietadlá zneškodnila. Hizballáh obvinil z terorizmu a z poškodzovania záujmov samotného Bejrútu.
Hizballáh zasa nesúhlasí s predbežnou dohodou o námornej hranici, ktorá kopíruje pohľad Organizácie spojených národov (OSN) a na ktorú pristúpil už aj libanonský prezident. Tamojší politici na provokáciu militantného hnutia reagovali tiež.
Spoločnosti v zložitej situácii
Zatiaľ čo Tel Aviv sa vďaka pokroku v rokovaniach pustil do ťažby zemného plynu a s Európskou úniou, bažiacou po iných zdrojoch energií než tých ruských, sa dohodol na dodávke suroviny, Bejrút sužovaný hlbokou ekonomickou krízou sa zatiaľ nepohol z miesta.
Nadnárodné energetické spoločnosti nemajú o tamojšie ložiská pre nevysporiadané územia záujem. Podľa medzinárodného práva by sa totiž mohli dostať do zložitej situácie, čo vysvetľuje expert z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Lukáš Mareček.
„Kým tu nie je dohoda alebo nejaký arbitrážny nález, tak by si oba štáty vynucovali, že v tejto oblasti tú licenciu musím dať ja. A keby tam niekto podnikal, tak by tvrdil, že Izrael nám dal licenciu, ale Libanon by tvrdil, že oni mali dať licenciu. Teoreticky by si mohol potom uplatňovať nejaké nároky voči tomu súkromnému podnikateľovi,“ opísal.
O libanonské ložiská už prejavilo predbežný záujem Francúzsko. Podľa expertov však treba konať rýchlo, inak dôjde k ich znehodnoteniu. Izraelský plyn by mohol začať prúdiť na Západ v najbližších rokoch. Či už potrubím cez Cyprus a Grécko, alebo na tankeroch prostredníctvom Egypta. Najoptimistickejšie prognózy hovoria o vykrytí desatiny ročnej spotreby suroviny v Únii.