Mahmúd Akil ukazuje na kufor svojho auta: „Toto je moja spálňa,“ hovorí ticho. Tento 48-ročný Líbyjčan má síce vilu, ale spí v aute, pretože je tam klimatizácia a dom je rovnako ako ostatné domy k zúfalstvu mnohých Líbyjčanov od elektriny každodenne na dlhé hodiny odpojený. V aute nespí len Akil, ale aj zvyšok jeho rodiny, napísala agentúra AFP.
Výpadky prúdu v krajine, ktorá má ropu aj plyn, vyvolávajú veľkú nespokojnosť.
„Vymontoval som zadné sedadlá a z kufra urobil spálňu. Spíme tu, keď je veľké horúco,“ hovorí otec dvoch detí. Ich „spálňa“ je priestor s veľkosťou troch metrov štvorcových.
Akil pracuje v spoločnosti zaoberajúcej sa likvidáciou mín a v centre Tripolisu má vilu s výmerou 250 metrov štvorcových. Elektrina tam ale nefunguje 12 hodín denne, keď je 40-stupňové teplo, tak aj 18 hodín. Spať bez klimatizácie je ťažké.
V aute spí manželka s deťmi uprostred, Akil na kraji. „Ráno ma bolí chrbát, tak toto je náš život,“ hovorí.
Aj keď v dome prúd funguje, je veľmi slabý a sotva sa dajú rozsvietiť lampy, tvrdí muž. Jednu stenu jeho domu pokrývajú jazvy po streľbe z bojov, ktoré Líbya zažila v minulých desiatich rokoch.
Líbyjčania žijú v chaose od roku 2011, keď bol v revolúcii zabitý vodca Muammar Kaddáfí. K tomu sa teraz pridali nekonečné výpadky elektriny, inflácia, stále trvajúce bezpečnostné problémy, zničená infraštruktúra aj ekonomika, zlé služby.
Líbya od revolúcie upadá, zatiaľ čo za Kaddáfího jej energetika dokázala štát financovať.
Za to môžeme ďakovať vláde
„Trpíme vo všetkom. Sú problémy v zdravotníctve aj v školstve. Sú tu zlé cesty, nemáme nič,“ hovorí Akil.
Mnohí Líbyjčania riešia výpadky prúdu s pomocou generátorov, ktoré vytvárajú veľa splodín a majú veľkú spotrebu nafty. Až na tie najmodernejšie, ktoré vyjdú na najmenej 5000 eur, nie sú ani spoľahlivé.
Za to môžeme ďakovať vláde, hovorí Akil a nie je sám, kto poukazuje na nedbanlivosť elít. Začiatkom júla sa konali protesty proti horším životným podmienkam a politickému chaosu v celej krajine.
Hlavnou požiadavkou bolo odstrániť odstávky elektriny.
V Tobruku na východe ľudia vtrhli do budovy parlamentu a založili tam požiar. Práve táto inštitúcia je symbolom rozdelenia Líbye na tábory. Jeden sídli na východe, za ktorým stojí armáda maršala Chalífu Haftara, druhý v Tripolise s vládou Abdal Hamída Dbaíbu.
Haftar pomáha vláde, ktorá vznikla v marci s podporou parlamentu. Haftarovi ľudia od polovice apríla blokujú kľúčové ropné prevádzky a snažia sa tým prinútiť Dbaíbovu vládu odstúpiť. Blokáda ochromuje aj ťažbu plynu nevyhnutného pre prevádzku elektrární, čo odstávky prúdu predlžuje.
Vláda priznala vinu
V mnohých mestách pri protestoch vzplanuli vládne budovy alebo ich ľudia vyrabovali. V Tripolise zapálenými pneumatikami zatarasili cesty. Po troch dňoch sa protesty utíšili.
Vláda v Tripolise pondelkovú schôdzu venovala energetike a uznala, že problém podcenila. Úrady potom ohlásili, že budú sprevádzkované tri nové elektrárne.
Ahmad Hidžádží na to čaká a v Benghází. Vzdialený 1000 kilometrov od Tripolisu, prežíva peklo. „(Úrady) nám musia zabezpečiť elektrinu,“ hnevá sa. Sedí vedľa svojho štvorročného ťažko postihnutého dieťaťa, ktoré potrebuje na život prístroje napojené na elektrinu. Hidžádží sa cíti absolútne bezmocný.
Ťažkú chvíľu zažil aj uplynulý víkend, keď moslimovia oslavovali íd al-adhá, sviatok obete. „Skoro ráno som odišiel do banky vyzdvihnúť si peniaze a v rade som tam čakal 15 hodín. A prečo? Pretože štát nerobí vôbec nič,“ povedal.
