Tisícky uniknutých súborov odhalili, ako si alternatívny poskytovateľ taxislužby Uber predchádzal popredných politikov a ako ďaleko zašiel, aby sa vyhol spravodlivosti. Podrobne opisujú rozsiahlu pomoc, ktorú sa mu podarilo získať od popredných európskych politikov, ako je Emmanuel Macron či bývalá eurokomisárka Neelie Kroesová.
A tiež to, ako bývalý šéf Uberu osobne nariadil použiť systém označovaný ako „kill switch“. Dôvodom bolo, aby zabránil policajtom pri razii v prístupe do počítačov, uvádza na svojej internetovej stránke spravodajská televízia BBC.
Uber uvádza, že jeho minulé správanie nebolo v súlade so súčasnými hodnotami a že dnes je už inou spoločnosťou.
Čo odhaľujú súbory?
Súbory označené Uber Files majú viac ako 124 000 záznamov vrátane 83 000 emailov a 1 000 ďalších súborov zahŕňajúcich konverzácie. Pochádzajú z rokov 2013 až 2017. Unikli do britského listu The Guardian. Poskytli ich aj Medzinárodnému konzorciu investigatívnych novinárov (ICIJ) a viacerým mediálnym organizáciám vrátane BBC Panorama.
Súbory odhaľujú, ako skupiny zamerané na lobovanie a propagáciu za 90 miliónov dolárov ročne verbovali spriatelených politikov, aby im pomohli v kampani za zmenu poskytovania taxislužby v Európe.
Kým francúzski taxikári organizovali v uliciach niekedy aj násilné protesty proti Uberu, súčasný francúzsky prezident Macron si tykal s kontroverzným šéfom Uberu Travisom Kalanickom. Povedal mu, že bude reformovať zákony v prospech Uberu.
Bezohľadné obchodné metódy Uberu verejnosť dobre poznala. Dokumenty ale prvýkrát poskytujú jedinečný pohľad zvnútra na to, kam až bola firma pri dosahovaní svojich cieľov schopná zájsť.
Bývalá komisárka EÚ pre digitálne záležitosti Neelie Kroesová, jedna z najvyšších úradníčok v Bruseli, podľa dokumentov rokovala o nástupe do Uberu ešte pred koncom svojho funkčného obdobia. A potom za firmu tajne lobovala, čím zrejme porušila etické pravidlá EÚ.
V tejto dobe bol Uber nielen jednou z najrýchlejšie rastúcich spoločností na svete, ale bol aj jednou z najkontroverznejších. Sprevádzali ho súdne spory, obvinenia zo sexuálneho obťažovania a škandály spojené s únikom dát. Nakoniec toho mali akcionári dosť a Kalanick v roku 2017 musel odísť.
Uber uvádza, že jeho nástupca Dara Khosrowshahi dostal za úlohu transformovať každý aspekt fungovania firmy. Zaviedol tiež prísne kontrolné mechanizmy a dodržiavanie predpisov, ktoré treba pre fungovanie verejnej spoločnosti.
Okamžitý odpor
Paríž bol prvým miestom v Európe, kde Uber začal ponúkať svoje služby a narazil tam na tvrdý odpor taxikárov. Ten vyvrcholil násilnými protestmi v uliciach. V auguste 2014 Macrona vymenovali za ministra hospodárstva a v Ubere videl zdroj rastu, veľmi potrebných nových pracovných miest a chcel mu pomôcť.
V októbri toho istého roku sa zišiel s Kalanickom a ďalšími manažérmi. To bol začiatok jeho dlhého pôsobenia v úlohe zástancov záujmov kontroverznej firmy vo vláde. Lobista Uberu Mark MacGann opísal stretnutie ako veľkolepé. „Také som ešte nezažil,“ vyplýva zo spisov. Macron a Kalanick si čoskoro začali tykať a stretli sa najmenej štyrikrát.
Francúzskych taxikárov v roku 2014 rozzúrilo najmä spustenie služby UberPop, ktorá umožňovala ponúkať jazdu nelicencovaným vodičom za oveľa nižšie ceny. Súdy a parlament ju zakázali, ale Uber ju prevádzkoval ďalej, pretože napadol zákon.
Macron súhlasil, že bude so spoločnosťou spolupracovať na prepracovaní zákonov. V roku 2015 podpísal dekrét, ktorý zmiernil požiadavky na udeľovanie licencií vodičom Uberu.
Macronov hovorca uviedol, že pre jeho funkciu bolo prirodzené, že sa musel stýkať s mnohými spoločnosťami zapojenými do výrazných zmien, ktoré sa objavili v týchto rokoch v sektore služieb.
Razia a zatknutia
Dokumenty tiež odhaľujú, že vzťahy Uberu s Kroesovou začali podstatne skôr a boli hlbšie, ako sa doteraz uvádzalo. Tým Kroesová zjavne porušila pravidlá upravujúce správanie komisárov. Kroesová dohliadala na digitálnu politiku a hospodársku súťaž.
Zasahovala proti veľkým technologickým spoločnostiam a hrala kľúčovú úlohu pri vymeriavaní vysokých pokút americkým firmám Microsoft a Intel.
V jej krajine, čo je Holandsko, služba UberPop vyvolala právne a politické problémy. Počas októbra 2014 zatkli vodičov Uberu a v decembri súd v Haagu službu zakázal a pohrozil pokutou až 100 000 eur. V marci uskutočnila holandská polícia raziu v amsterdamskej kancelárii Uberu.
Podľa emailov volala Kroesová v čase razie ministrom a ďalším členom vlády, aby ich presvedčila, aby od svojich zámerov ustúpili. V internom emaile zamestnancom potom odporúčali, aby o jej neformálnom vzťahu nehovorili.
Podľa pravidiel EÚ platí, že ak chcú bývalí komisári nastúpiť do novej práce skôr ako 18 mesiacov po ukončení práce v Európskej komisii (EK), musia im komisia toto zamestnanie schváliť. Kroesová preto napísala etickému výboru EK a žiadala o povolenie vstúpiť do poradného výboru Uberu predtým, ako jej uplynie táto ochranná lehota. To jej bolo zamietnuté, podľa dokumentov ale firme aj tak pomáhala neformálne.
Kroesová popiera, že by pred májom 2016, keď jej vypršala ochranná lehota, zastávala v Ubere akúkoľvek formálnu či neformálnu funkciu. Uviedla, že ako komisárka komunikovala s mnohými technologickými spoločnosťami a riadila sa tým, čo podľa jej názoru malo prospieť verejnému záujmu.
Kill switch ako obrana
Ak prišla polícia, mal Uber druhú obrannú líniu – systém označovaný kill switch, ktorý znemožnil prístup do počítačov firmy policajným orgánom. Vyšetrovatelia sa tak nedostali k citlivým údajom, ako sú zoznamy vodičov, čo by podľa spoločnosti poškodilo jej rast.
Spisy ukazujú, že Kalanick sám tento systém aktivoval najmenej raz, a to v Amsterdame. Systém použili aj v Kanade, Belgicku, Rumunsku a Maďarsku a najmenej trikrát vo Francúzsku.
Uber tvrdí, že od nástupu nového šéfa v roku 2017 už tento systém nevyužíva. Kalanickov hovorca uviedol, že nikdy neschválil žiadne akcie ani programy, ktoré by v niektorej krajine marili výkon spravodlivosti.
