Nadčasová, ľahká, elegantná a nezmazateľná tvorba Gena Kellyho je v kultovom filme Spievanie v daždi stále živá a vzrušujúca. S filmami ako Američan v Paríži, Summer Stock, On the Town a Brigadoon Kelly oživil filmový muzikál a nanovo definoval tanec na filmovom plátne, prinášajúc so sebou inšpiratívnu citlivosť a originálnu vitalitu.
Jeho choreografia a výkony boli uvoľnené, ale presvedčivé, inovatívne, ale veľmi prístupné a napokon magické. Divákom sa zapáčil a na tanečné umenie mal hlboký, večný vplyv.
Medzi najobľúbenejšími hviezdami zlatého veku Hollywoodu zostáva Kellyho kariéra podľa PBS jednou z najprekvapivejších.
Kelly sa narodil 23. 8. 1912 v početnej írskej rodine zo strednej vrstvy v Pittsburghu. Jeho otec bol obchodník s platňami a jeho matka mala obrovské odhodlanie zoznámiť svoje deti s umením.
V tínedžerskom veku Gene a jeho brat Fred spolu s matkou prevzali krachujúcu tanečnú školu, pretože otec prepadol alkoholizmu. Kým Geneho priatelia hrali bejzbal, on chodil na hodiny tanca. Využil ich na vysokej škole, kde učil v miestnom tanečnom štúdiu, aby si mohol zaplatiť vzdelanie. Študoval ekonómiu a právo, rozhodol sa však pre umeleckú kariéru.
Po choreografii miestnych predstavení a hraní v nočných kluboch sa podľa portálu Britannica cítil Kelly v roku 1938 dostatočne dobrý na to, aby si kúpil jednosmernú letenku do New Yorku a nakoniec získal hlavnú úlohu v pôvodnej broadwayskej inscenácii Pal Joey.
Z divadla do fimu
Keď v roku 1941 prišiel do mesta, Metro-Goldwyn-Mayer (MGM) bolo najväčším a najmocnejším štúdiom v Hollywoode, informuje IMDb. Do štúdia prešiel priamo z pôvodnej broadwayskej inscenácie hitu Pal Joey.
Počas celého svojho pôsobenia v spoločnosti MGM Kelly bojoval za rozšírenie koncepcie a dosahu filmových muzikálov, pričom si bol vždy dobre vedomý toho, že svoju filmovú kariéru začínal už dávno za hranicami svojich najlepších tanečných schopností.
V polovici 50. rokov sa Kelly ocitol v žánri, ktorý pomáhal formovať, a ktorý sa stal obeťou meniaceho sa hudobného vkusu a ekonomických problémov.
Jeho prvým filmom pre MGM bol For Me and My Gal (1942) s Judy Garland. Kellyho v Hollywoode udržali „spriaznené tvorivé duše“, ktoré našiel v zákulisí MGM. Zásobáreň talentov bola obzvlášť veľká počas druhej svetovej vojny, keď bol Hollywood útočiskom pre mnohých hudobníkov a ďalších predstaviteľov divadelného umenia z Európy, ktorí museli utiecť pred nacistami.
Vo filme Anchors Aweigh (1945) Kelly tancoval duet s kresleným myšiakom Jerrym, čo sa dovtedy nikomu nepodarilo. Vo filme On the Town (1949) si zahral s americkým spevákom a hercom Frankom Sinatrom.
Scéna tanca v daždi sa stala kultovou
Po vojne dospievala nová generácia. Tí, ktorí videli Američana v Paríži (1951), sa snažili, aby bol skutočný život rovnako romantický ako ten, ktorý videli v muzikáli. Do pamäti sa najviac ľuďom vryla sedemnásťminútová baletná scéna na titulnú pieseň, ktorú napísal George Gershwin a choreografiu vymyslel Kelly. Výroba tejto scény stála v roku 1951 pol milióna amerických dolárov.
Ďalší Kellyho muzikál z tohto obdobia, Spievanie v daždi (1952), bol jedným z prvých 25 filmov, ktoré Kongresová knižnica vybrala do svojho Národného filmového registra. Kelly ako hviezda nemého filmu Don Lockwood spieval a tancoval v daždi, pričom ako rekvizitu šikovne použil dáždnik. Scéna sa stala jednou z najpamätnejších hudobných vystúpení v dejinách filmu.
Kelly ako interpret, choreograf a režisér sa zaslúžil o vytvorenie nového prístupu k filmovým muzikálom. Tvorivý génius, ktorého poháňala cieľavedomosť, výbušná povaha a narcizmus, mal nekompromisnú potrebu dokonalosti.
Bol nositeľom viacerých ocenení. Získal napríklad osobitného Oscara za vynikajúce zásluhy v oblasti tanečného filmu v roku 1951. V 1960 ho menovali za rytiera Čestnej légie, získal cenu Amerického filmového inštitútu za celoživotné dielo v roku 1985 a ocenenie National Medal of Arts, ktorú udeľuje prezident USA získal v roku 1994.
Patril do rovnakej ligy ako Fred Astaire, ale namiesto cylindra a fraku nosil Kelly pracovné oblečenie, ktoré sa hodilo k jeho mužnému, atletickému tanečnému štýlu.
Už nikdy nebude ďalší Gene
Keď v 60. rokoch minulého storočia začal klesať záujem o filmový muzikál, Kelly sa zameral na televíziu. Účinkoval v dvoch krátkodobých programoch – Going My Way, adaptácii filmu Binga Crosbyho z roku 1944, a vo varietnej šou The Funny Side z roku 1971.
Podľa portálu Biography sa mu však lepšie darilo v televíznom filme Jack and the Beanstalk z roku 1967. Režíroval a produkoval ho sám, dokonca si v ňom aj zahral. Za tento detský film získal cenu Emmy.
V 80. rokoch sa Kelly z filmovej scény do značnej miery stiahol. Naposledy sa objavil vo filme v roku 1980 v hudobnej fantasy Xanadu s Oliviou Newton-John. Film sa v tom čase ukázal ako prepadák, ale po desaťročiach sa stal kultovou klasikou, uvádza portál Biography.
Kelly si v tomto období zahral niekoľko vedľajších úloh a hosťoval v seriáloch, napríklad v The Muppet Show. Ku koncu kariéry na televíznych obrazovkách často vystupoval ako on sám.
V roku 1994 a 1995 utrpel sériu mozgových príhod. Na následky zomrel 2. 2. 1996 v Beverly Hills v Kalifornii vo veku 83 rokov.
Smútili za ním mnohé hollywoodske hviezdy vrátane jeho kolegyne z filmu Spievanie v daždi Debbie Reynoldsovej. „Nikdy nebude ďalší Gene,“ povedala novinárom. Spomínala pritom na energiu, s ktorou herec pracoval, a aké bolo ťažké s ním držať krok.
