Niektoré slovenské domácnosti už teraz nemajú peniaze na to, aby mohli svietiť a kúriť. Časť z nich sa tak ocitá v takzvanej energetickej chudobe. Jej univerzálna definícia zatiaľ neexistuje. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví spolu so Slovenskou akadémiou vied zisťujú, kde sú jej hranice.
Výdavky na energie, ktoré majú od budúceho roka vzrásť o stovky eur, odoberajú z rodinných rozpočtov až 10 percent. Tvrdí to analytička Wood & Company Eva Sadovská.
„Podľa mňa je to pomerne veľa, energie by nemali byť také drahé. Slovensko je na úrovni, že náklady na bývanie, potraviny sú pomerne vysoké v porovnaní s priemerným príjmom v iných krajinách,“ uviedol Ján Pišta, analytik spoločnosti JPX.
Pojem energetická chudoba sa v našej legislatíve dostatočne nevysvetľuje. Analytik tvrdí, že bez presnej definície sa nedá jednoznačne určiť, ktorých domácností sa týka.
„Musí sa definovať, čo to znamená podľa príjmu. Zraniteľný odberateľ sa v niektorých krajinách definuje ako odberateľ, ktorý má nízky príjem alebo má nejaké zdravotné problémy. Následne potom musí byť povinnosť dodávateľov ponúkať špeciálne tarify pre týchto odberateľov,“ pokračuje.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Analytička pripomína, že ak by štát definoval energetickú chudobu, vedel by prijať adresnejšie opatrenia. Za energeticky chudobné domácnosti sa podľa nej považujú napríklad tie, ktoré sa musia rozhodovať, či budú kúriť, alebo dajú peniaze na jedlo.
„Energeticky chudobnými sme vtedy, ak nemáme dostatočné množstvo finančných prostriedkov na to, aby sme si adekvátne vykúrili svoju domácnosť, a aby sme mali dosť prostriedkov na ostatné energie potrebné v domácnosti,“ vysvetlila Sadovská.
