V nasledujúcich dvoch rokoch bude môcť byť pre posilnenie obrany na východnej hranici NATO nasadených pravdepodobne až 1 200 českých vojakov ročne.
Počíta s tým plán zahraničných armádnych misií do roku 2024, ktorý v stredu (10. 8.) takmer jednomyseľne schválil Senát. Podporilo ho 66 zo 67 prítomných senátorov.
Súhlas s vyslaním vojakov však musí dať ešte Poslanecká snemovňa. Podľa vládneho návrhu by v rokoch 2023 a 2024 mohlo v zahraničných misiách pôsobiť celkovo až 1 362 vojakov. Aktuálne misie sú platné do konca tohto roka.
Plán ovplyvnila ruská agresia
Plán výrazne ovplyvnila ruská agresia proti Ukrajine, uviedla senátorom ministerka obrany Jana Černochová. Spomínaných 1 200 vojakov by malo podľa návrhu pôsobiť v Estónsku, Litve, Lotyšsku, Poľsku, Maďarsku a na Slovensku. Česká republika pôsobí v súčasnosti na východe Aliancie v Litve, Lotyšsku a na Slovensku.
Ďalšie zahraničné misie armády budú vo väčšine prípadov pokračovať v rovnakom rozsahu ako doteraz. Konkrétne ide o KFOR v Kosove (osem vojakov), operáciu EÚ Irini v Stredozemnom mori (päť vojakov), MFO na Sinaji (20 vojakov), misiu OSN MINUSMA v Mali (15 vojakov) a UNDOF na Golanských výšinách (päť vojakov).
Mierne navýšenie počtu osôb až na osem sa týka len Bosny a Hercegoviny a tamojšej operácie EU Althea. Návrh nepredpokladá ďalšiu účasť českej armády na výcvikovej misii Európskej únie v Mali a Iraku.
