V roku 2007 vydražili v parížskom Sotheby’s za 510 000 eur exemplár prvého vydania básnickej zbierky Kvety zla, ktorej autorom bol francúzsky básnik Charles Baudelaire.
Dosiahnutá suma bola najvyššou, akú kedy kto dovtedy zaplatil za jediný exemplár prvého vydania akéhokoľvek francúzskeho literárneho diela. Od úmrtia Charlesa Baudelaira, proroka moderny, uplynie v stredu (31. 8.) 155 rokov.
Baudelairovo dielo, ktoré okrem slávnej zbierky Kvety zla (Les Fleurs du mal, 1857) či zbierky Les Épaves (1866) zahŕňa aj tzv. básne v próze uverejnené napríklad v knihe Le Spleen de Paris (Parížsky spleen, 1869), zásadne ovplyvnilo vývin nielen francúzskej, ale aj svetovej poézie.
Jeho vplyv sa prejavil v generácii symbolistov ako Paul Verlaine, Arthur Rimbaud a Stéphane Mallarmé. Od Baudelaira však vedie priama cesta cez Alfreda Jarryho a Guillauma Apollinaira až k surrealistom.
Baudelaire prekonal estetické postupy romantizmu 19. storočia. Do literatúry vniesol sarkastický, miestami až krutý pohľad na človeka a spoločnosť, čím sa stal zakladateľom moderny, ktorej neskorší autori vytriezveli z optimistického presvedčenia, že ľudská civilizácia smeruje nevyhnutne k lepším zajtrajškom.
Narodil sa v rodine kňaza
Charles Baudelaire sa narodil 9. apríla 1821 v Paríži v rodine bývalého kňaza a vychovávateľa Josepha-Francoisa Baudelaira. Jeho matka Caroline Archimbaultová-Dufaysová bola druhou, o 34 rokov mladšou manželkou jeho otca, ktorý zomrel v roku 1827.
O rok na to sa matka budúceho básnika vydala za vojenského dôstojníka, neskôr generála, veľvyslanca a senátora Jacqua Aupicka. S nim mal Charles Baudelaire komplikovaný vzťah, ktorý vyústil až do vzájomnej nenávisti.
Pre Aupickovu vojenskú kariéru sa rodina v roku 1832 presťahovala z Paríža do Lyonu, kde sa Baudelaire stal chovancom College Royal. O štyri roky neskôr sa vrátili do Paríža a nastúpil na College Louis-le-Grand.
Ako študent dosahoval najprv veľmi dobré výsledky najmä z latinčiny a angličtiny. V roku 1839 ho však zo školy za nevhodné správanie vylúčili, ale pre dobré študijné výsledky mu dovolili zmaturovať.
Po maturite začal mladý začínajúci básnik viesť bohémsky život. To znepokojilo Aupicka natoľko, že ho posadil na parník Južné moria smerujúci do Indie, aby ho vytrhol z bohémskeho parížskeho prostredia. Parník však nespútaný básnik opustil a vrátil sa do Paríža.
Po dosiahnutí plnoletosti v roku 1842 požiadal o dedičstvo po biologickom otcovi. Dedičstvo 100 000 frankov v zlate však takmer celé premrhal so svojou družkou Jeanne Duvalovou – mulatkou v bohémskych kruhoch prezývanou Čierna Venuša.
Finančne nesvojprávny?
Matka ho vyhlásila za finančne nesvojprávneho a mesačne mu vyplácala menšiu sumu na prežitie. Aby si finančne prilepšil, písal výtvarné kritiky. Vyzdvihoval najmä Eugena Delacroixa, ktorého nazval maliarom moderného života.
V roku 1847 sa zoznámil s dielom amerického básnika a prozaika Edgara Allana Poea, ktoré v ňom vzbudilo veľký záujem. Popri prekladaní Poea do francúzštiny, popíjaní absintu a užívaní hašiša či ópia písal básne, ktoré vo roku 1857 vyšli v dnes už legendárnej zbierke Kvety zla.
Zbierka vyvolala škandál, ktorý vyvrcholil súdnym procesom. Súd rozhodol, že sa v zbierke nachádza šesť básní, ktoré urážajú verejnú morálku, dobré mravy a náboženstvo. Básne museli byť zo zbierky pre ďalšie vydania vyňaté a Baudelaire dostal pokutu 300 frankov.
Tri roky po vydaní Kvetov zla sa jeho zdravie aj v dôsledku životného štýlu výrazne zhoršilo. V marci 1866 ho postihla mozgová mŕtvica spojená s ochrnutím pravej polovice tela a afáziou reči. Na smrť chorý básnik žijúci v opatere matky zomrel 31. augusta 1867 v Paríži vo veku 46 rokov.
