Celým menom Ludwig Maria Mauricius Angerer sa narodil 15. augusta 1827 v Malackách vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku ako druhé z piatich detí. Jeho otec Ferdinand pochádzal zo šľachtického rodu a bol lesníkom zamestnaným u Pálffyovcov. Jeho mama Amália pochádzala zo severomaďarského mesta Tata.
Po tom, ako sa celá rodina presťahovala do rakúskej Viedne, absolvoval v nej aj gymnaziálne štúdium. Následne študoval farmáciu, fyziku a chémiu vo Viedni, no niektoré zdroje uvádzajú aj dnešnú Bratislavu a maďarskú Budapešť.
Plynule ovládal nemčinu, maďarčinu, latinčinu a slovenčinu. Popri štúdiu sa venoval fotografovaniu. V rokoch 1848 až 1850 pracoval ako lekárnik. Vo veku 23 rokov získal titul magistra farmácie a farmaceutickú licenciu. V tomto odbore pracoval v rokoch 1850 až 1854 v rakúskych mestách Graz a Viedeň.
Patril medzi prvých vojnových fotografov
Počas Krymskej vojny vstúpil 13. marca 1854 do armády, v ktorej pôsobil ako cisársky vojenský posádkový lekárnik. V rámci svojho zaradenia absolvoval cesty po krajinách povodia Dunaja.
Z tohto obdobia pochádzajú aj jeho etnografické fotografie, na ktorých zachytil miestne civilné obyvateľstvo, mestá a krajiny okolo Bukurešti, v Moldavsku a Valašsku. Fotil tiež ruských a tureckých vojakov, čo ho radí medzi prvých vojnových fotografov na svete.
Po návrate do Viedne v roku 1857 jeho fotografie zožali pre ich technickú dokonalosť veľký úspech. Z armády vystúpil 13. apríla 1858 a svoje profesionálne aktivity sústredil len na fotografiu.
Angerer sa stal v roku 1857 (len tri roky po ich patentovaní parížskym fotografom Andrém A.E. Disdérim) viedenským priekopníkom a šíriteľom fotografovania fotografických vizitiek (carte de visite). S Hugom von Strassernom si vo Viedni v roku 1858 založil aj svoj prvý fotografický ateliér, z ktorého sa do vlastného Angerer presťahoval v roku 1860.
Dvorný fotograf cisárskej rodiny
Dekrétom z 25. decembra 1860 ho menovali za cisárskeho dvorného fotografa, vďaka čomu už nefotil len významné šľachtické osobnosti (ako napríklad členov pálffyovského rodu z Malaciek), umelcov, či vedcov, ale aj cisársku rodinu.
Z tohto obdobia je veľmi známou jeho fotografia, na ktorej zachytil cisára Františka Jozefa I. s manželkou Alžbetou (Sisi) a deťmi.
Od roku 1860 učil brata Viktora fotografovať a vyvolávať fotografie pomocou kolódiového procesu, nazývaného aj mokrým procesom (sklenené negatívy sa pri ňom pripravovali bezprostredne pred expozíciou).
Ako člen výkonného výboru Viedenskej fotografickej spoločnosti (do roku 1864) sa zoznámil s Antonom Friedrichom, manažérom Voigtlanderskej optickej továrne. Vďaka tejto známosti získal jeden z dvoch 8-palcových „petzvalových objektívov“, ktoré táto továreň vyrobila a s ktorým realizoval úspešnú sériu veľmi veľkých portrétov.
Ľudovít Angerer si v roku 1867 zriadil nové, väčšie štúdio, osvetlené modrými sklenenými strešnými oknami. V roku 1872 sa k nemu pridal aj jeho brat Viktor. Spoločný fotografický ateliér dostal pomenovanie L. & V. ANGERER. Viktor Angerer ho viedol aj po tom, ako sa jeho bratovi zhoršil zdravotný stav a ako od roku 1873 prestal fotiť.
Výrazná osobnosť fotografie Ľudovít Angerer zomrel 12. mája 1879 vo Viedni vo veku 51 rokov na zápal pľúc.
Na počesť po ňom pomenovali ulice vo Viedni aj v Malackách
Počas svojho života vystavoval svoje fotky v nemeckom Berlíne (1865), vo Francúzsku v Paríži (1867) a nemeckom Hamburgu (1868). Za svoju prácu ho ocenili medailami v Londýne (1862) vo Veľkej Británii, Berlíne (1865) a Paríži (1867).
Pomenovali po ňom aj ulicu vo Viedni. V marci 2016 na počesť svojho slávneho rodáka schválili poslanci mestského zastupiteľstva v Malackách pomenovanie ulice v západnej časti mesta ako ulice Ludwiga Angerera.
