Nový spôsob hlasovania v Rade EÚ môže umlčať malé štáty. Tvrdia to kritici, ktorí odmietajú úvahy o jeho zmene. Ministri členských štátov zatiaľ rozhodujú o dôležitých otázkach jednomyseľne. Po novom by mali rozhodovať väčšinou hlasov.
Ak by väčšinové hlasovanie platilo v minulosti, viaceré rozhodnutia EÚ mohli dopadnúť inak. „Nám sa prvýkrát vyhrážali s tým, že právo veta nám zoberú, keď som ho aplikoval proti povinným kvótam na migrantov,“ tvrdí Robert Fico, predseda strany Smer-SD.
V súčasnosti Fico podporuje silné národné štáty v rámci Európskej únie. V roku 2016 však v pléne Európskeho parlamentu hovoril opak.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
„Žiadnu zo súčasných a budúcich kríz sa nepodarí vyriešiť nekoordinovanými individuálnymi národnými opatreniami. Potrebujeme znovu získať dôveru ľudí a bojovať proti rastúcemu populizmu, separatizmu a nacionalizmu.,“ uviedol Fico v roku 2016 v europarlamente.
Euroval, migrácia aj vojna na Ukrajine boli problémy pre ktoré EÚ získavala prívlastky ako pomalá, komótna alebo neakcieschopná. Práve to by mohlo zmeniť väčšinové hlasovanie v Rade.
„Dvoma oblasťami, kde sa jednomyseľnosť najčastejšie spomína ako brzda efektívnosti EÚ je zahraničná politika a daňová politika,“ vysvetlil Radovan Geist, analytik portálu EurActiv.sk. Slovenskí politici sa obávajú práve zmien pri jednej i druhej.
Zmena hlasovania v jednom z kľúčových orgánov EÚ môže mať vplyv aj na významné rozhodnutia národných štátov. Ak by existovalo väčšinové hlasovanie, Slovensko by napríklad mohlo byť dotlačené k tomu, aby uznalo Kosovo.