Európska komisia v sobotu (20. 8.) oficiálne ukončila sprísnený dohľad nad hospodárením Grécka. Išlo o súčasť reforiem, ktoré sa Atény zaviazali plniť výmenou za úverovú pomoc od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu. Informovala o tom agentúra AFP.
„Dvanásťročné obdobie prinieslo občanom bolesť, viedlo k ekonomickej stagnácii a rozdelilo spoločnosť,“ povedal grécky premiér Kyriakos Mitsotakis.
Krajina teraz podľa neho získa väčšiu slobodu v hospodárskej politike. „Zaznamenali sme silný rast a výrazný pokles nezamestnanosti o tri percentá od minulého roka a päť percent od roku 2019,“ dodal premiér.
V novembri 2009 sa Atény ocitli na pokraji bankrotu, čo viedlo k finančnej kríze v celej eurozóne.
Výmenou za hotovosť 289 miliárd eur a s cieľom zabrániť vypadnutiu Grécka z eurozóny „trojka“ zložená z Medzinárodného menového fondu, EÚ a Európskej centrálnej banky požadovala od Atén plošné reformy.
Ich súčasťou bolo obmedzenie štátnych výdavkov, znižovanie platov, zvyšovanie daní, privatizácia a ozdravenie verejných financií. Grécka ekonomika sa prepadla o vyše štvrtinu a nezamestnanosť stúpla na takmer 28 percent.
Záchrana sa poskytla aj Španielsku, Portugalsku, Cypru a Írsku. Všetky krajiny spolu s Aténami stále ostávajú pod dohľadom veriteľov a musia pokračovať v splácaní dlhov.
V prípade Grécka to bude trvať ešte dve generácie, pričom posledné pôžičky sa majú splatiť v roku 2070.
Podľa projekcií Európskej komisie porastie grécka ekonomika v tomto roku o 4 percentá, priemer eurozóny je 2, 6 percenta.
Grécka miera nezamestnanosti je však jedna z najvyšších v menovej únii, minimálna mzda jedna z najnižších a dlh krajiny predstavuje 180 percent hrubého domáceho produktu.
