Karol Kállay patril k najvýraznejším postavám slovenskej fotografie. Od jeho úmrtia uplynulo 10 rokov. Svoj talent najviac prejavil vo fotografickej reportáži.
Narodil sa 26. apríla 1926 v Čadci na Kysuciach. Po maturite na trenčianskom gymnáziu vyštudoval Vysokú školu ekonomickú (dnes Ekonomická univerzita) a právo na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave.
Fotografovaním sa začal vážnejšie zaoberať v roku 1940. O dva roky neskôr získal svoje prvé ocenenie – Zlatú medailu na celoštátnej výstave fotografií v Bratislave. Od roku 1953 začal pôsobiť ako slobodný umelec a o rok neskôr vydal svoju prvú knihu Slovenské rieky (1954).
Samostatne vystavoval od roku 1956, kedy sa zároveň stal členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Fotografoval profesionálne ako fotoreportér, módny fotograf, portrétista a krajinár.
Pracoval pre známe módne časopisy
Spolupracoval s poprednými parížskymi a berlínskymi módnymi časopismi, trvale pracoval pre rôzne periodiká doma a v zahraničí. Počas svojej kariéry fotografoval napríklad pre nemecký časopis GEO Hamburg, pre magazíny Spiegel, Stern, Focus, Manager Magazin, Paris Match, Illustré, Sport International, Jardin de Modes a mnohé iné.
V roku 1970 sa stal členom Medzinárodnej federácie umeleckej fotografie (Fédération Internationale de l’Art Photographique, FIAP) vo Švajčiarsku, ktorá mu udelila prestížny titul EFIAP (Excellence de la Fédération Internationale de l’Art Photographique).
Bol tiež členom poprednej nemeckej agentúry Bilderberg v Hamburgu. Viaceré fotografické súbory vydal knižne.
„Mnohé z mojich kníh sú vlastne veľkými reportážami. Veľkými iba preto, že je v nich veľa fotografií, ktorými som chcel vyrozprávať to, čo som videl a zažil. No sú i vyjadrením myšlienok, ktoré človeku preletia hlavou pri pozorovaní toho, s čím sa stretne, čo chce bleskovo zaznamenať,“ vyznal sa Kállay v úvode knihy Italy Today, ktorú mal vraj najradšej, a ktorá sa stala v Európe kultovou záležitosťou.
Ďalšie jeho knihy, Pieseň o Slovensku a Los Angeles, získali okrem iných ocenení aj cenu UNESCO ako najkrajšie knihy sveta. Preslávili ho aj publikácie o Tokiu, Ríme, Mexiku či Slovensku.
Mnoho ocenení
Prínos Karola Kállaya do slovenskej i svetovej fotografickej tvorby mnohokrát ocenili. V roku 1982 získal Zlatý odznak Zväzu slovenských fotografov. Redakcia časopisu GEO v Hamburgu mu v roku 1992 udelila cenu Fotograf roka.
Vtedajší prezident SR Rudolf Schuster ho v roku 1998 vyznamenal Pribinovým krížom I. triedy za celoživotné dielo v oblasti umeleckej fotografie. V roku 2002 mu udelili Cenu Tatra banky za umenie, v roku 2003 Krištáľové krídlo a v roku 2004 prevzal od Nadácie Slovak Gold Veľkú čestnú cenu desaťročia za umenie.
Zomrel 4. augusta 2012 v Bratislave vo veku 86 rokov. Tesne pred odchodom do fotografického neba dokončil návrh a maketu svojho celoživotného diela pod názvom Photoreporting (Slovart, 2014).
Táto veľkolepá kniha priniesla pôsobivé fotografické reportáže z jeho ciest po Kórei, Jemene, Mexiku, Kube a Austrálii, ale aj zo Slovenska.
