ĽSNS nemá reálny potenciál a príležitosť zrealizovať politické zmeny, ktoré by ohrozovali demokraciu. Uviedla to Generálna prokuratúra (GP) SR ako jednej z dôvodov nepodania žaloby na rozpustenie tejto politickej strany. Informoval o tom v pondelok (8. 8.) hovorca prokuratúry Dalibor Skladan.
GP SR v stanovisku konštatuje, že zohľadnili aj také kritériá, ako veľkosť strany, rozkol v strane, koaličný potenciál, počet poslancov v Národnej rade SR, ale aj výtlak.
„Na tejto skutočnosti nemôžu nič zmeniť ani verejne známe právoplatné odsúdenia predstaviteľov strany za skutky spáchané pred vyhlásením prvého rozsudku Najvyššieho súdu (NS) SR o zamietnutí žaloby na rozpustenie ĽSNS,“ uvádza GP.
Priznáva, že aj keď tieto rozsudky môžu vyvolať zrozumiteľné obavy, nedosahujú úroveň bezprostredného ohrozenia demokracie a ústavnosti. Hovorí, že ĽSNS „už nepodáva a neprezentuje obraz o takom spoločenskom modeli, ktorý by bol v rozpore s ponímaním demokratickej spoločnosti“.
Nové stanovy strany
GP pripomenula, že po rozsudku súdu si dala strana zapísať nové stanovy. Tie neobsahujú žiadne ciele, ktorých snahou by bolo podkopať alebo zrušiť slobodný demokratický poriadok.
Pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na podanie žaloby na rozpustenie ĽSNS analyzovali podmienky vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Ale aj rozsudku NS SR z 29. apríla 2019, ktorým sa zamietla žaloba GP SR na rozpustenie ĽSNS.
Generálna prokuratúra upozornila, že rozpustenie politickej strany je v demokratických podmienkach odôvodniteľné iba v prípade, ak smeruje k ochrane samotnej podstaty demokracie.
Reakcia ministerky spravodlivosti
Bolo by dobré, aby GP SR zverejnila celkovú analýzu, na základe ktorej dospela k dôvodom nepodania žaloby na rozpustenie politickej strany ĽSNS. Uviedla to na sociálnej sieti ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková (SaS).
„Aby sme lepšie porozumeli, prečo sa tak generálny prokurátor rozhodol. Zovšeobecnenie, publikované generálnou prokuratúrou, bez toho, aby sme poznali celú analýzu, je z tohto pohľadu nezrozumiteľné,“ napísala. Rovnako, ako v ňom popísali dôvody, prečo nepodať žalobu, si vie Kolíková predstaviť aj dôvody, prečo danú žalobu podať.
„Preto je osobitne kľúčové, aby sa analýza zo strany generálnej prokuratúry riadne zverejnila a mohla sa k nej uskutočniť aj príslušná diskusia,“ dodala Kolíková.