Západokarpatská populácia medveďa hnedého má okolo tisícky jedincov a v poslednej dekáde sa veľmi nezmenila. Medvede na Slovensku tak zrejme nie sú premnožené. Vyplýva to zo sčítania, na ktorom spolupracoval česko-slovenský tím. Michal Andrle z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej (PrF UK) dnes (22. 8.) o jeho výsledkoch informoval v tlačovej správe.
Strety medveďa s človekom nie sú na Slovensku ojedinelé a slovenskí lesníci požadujú reguláciu medveďov, ktorých označujú za premnožené. Téma ožila na Slovensku po tom, ako vlani v júni došlo k prvému prípadu úmrtia človeka po útoku medveďom v novodobých dejinách krajiny.
Na celom svete už je zhruba len 200 000 medveďov hnedých. Ich slovenská populácia podľa vedcov predstavuje unikátnu genetickú líniu, trochu izolovanú od zvyšku karpatského oblúka.
Experti zo slovenskej Štátnej ochrany prírody pri aktuálnom výskume nazbierali počas dvoch vegetačných sezón vyše 2 000 vzoriek, predovšetkým medvedej srsti a trusu. Vedci z PrF UK potom vykonali analýzy DNA, ktoré umožnili odhadnúť početnosť a genetickú štruktúru slovenskej populácie medveďov.
„Výsledok porovnania tejto štúdie s predchádzajúcim genetickým sčítaním možno zhrnúť tak, že na Slovensku pravdepodobne nedochádza v poslednej dekáde k výrazným zmenám veľkosti populácie medveďa hnedého,“ uviedol Pavel Hulva z katedry zoológie Prf UK.
„Z hľadiska evolučnej genetiky existuje koncept minimálnej životaschopnej populácie, teda populácie, ktorá má šancu dlhodobo prežívať aj napriek strate variability vplyvom genetického driftu a pôsobením ďalších náhodných udalostí, ako sú napr. epidémie,“ opísal Hulva.
„Stanovenie prahovej hodnoty je ťažké, číslo okolo 1 000 jedincov pre západokarpatskú populáciu, ktorá je navyše unikátnou fylogeografickou líniou, však rozhodne nie je výrazne nad ňou,“ zdôraznil vedec.
Populácia sa nemení
Podľa aktuálneho odhadu mala v rokoch 2020 až 2021 západokarpatská populácia 1 056 jedincov. Interval spoľahlivosti pri modelovaní veľkosti populácie sa pohyboval medzi 1 012 až 1 275 zvieratami.
Odhady z genetického sčítania sú podľa odborníkov v dobrej zhode s dátami z klasického dlhodobého monitoringu pomocou priameho pozorovania alebo pobytových stôp.
Skoršia genetická štúdia, zameraná na roky 2013 až 2014, podľa expertov odhadla slovenskú populáciu medveďov na 1 214 jedincov. Tím však upozornil, že výsledky týchto dvoch genetických výskumov nie sú priamo porovnateľné. Ich autori údajne použili odlišný spôsob zberu údajov aj štatistiky. Pracujú tak na zjednotení štatistickej analýzy oboch štúdií, aby výsledky lepšie porovnali.
Podľa Hulvu celý koncept údajného premnoženia medveďov je z odborného hľadiska problematický. „Počet vrcholových predátorov v prírode nie je regulovaný inými organizmami, v ich populáciách sa preto vyvinuli samoregulačné mechanizmy, ako je napríklad pomalý vývoj, teritorialita, reprodukčná inhibícia alebo infanticída, čiže zabíjanie mláďat,“ vysvetlil zoológ.
Hulva upozornil, že hoci je štandardné medializovať výsledky štúdií až po ich vydaní vo vedeckom časopise, v tomto prípade tím urobil výnimku – potrebovali informovať verejnosť. Podľa vedcov možno predpokladať, že odhady aktuálnej i staršej štúdie sa aj pri prípadných úpravách metodiky počas publikácie zásadne nezmenia. Rozdiely v početnosti by mali byť v poradí štatistickej chyby.
Tím zároveň upozornil, že zistené dáta nepopierajú, že medveď môže byť človeku nebezpečný. Podľa vedcov však pravdepodobnosť interakcie medveďa s človekom predstavuje veľmi zložitý súbor otázok, na ktorých experti na ochranu prírody pracujú.
Ide napríklad o snahu zamedziť adaptácii medveďov na ľudský faktor, okrem iného obmedziť im prístup k ľudskej potrave. Za kľúčových odborníkov považujú tiež dobré povedomie o preventívnych opatreniach potrebných v lokalitách, kde medvede žijú.
