Michail Gorbačov začal po nástupe do čela sovietskych komunistov v roku 1985 zmeny, ktoré mali reformovať komunistický systém a dodať sovietskemu impériu novú silu. Opak sa ale stal pravdou. Sovietsky zväz sa rozpadol a komunistický systém sa zrútil, až neskôr Gorbačov, ktorý v utorok (30. 8.) po ťažkej chorobe zomrel vo veku 91 rokov, priznal, že reformovať ani nešiel.
Nositeľ Nobelovej ceny za mier z roku 1990 sa stal obľúbencom Západu aj nádejou Východu, doma si rešpekt nezískal. Pre mnohých ľudí viac ako návrat vytúženej slobody znamenali jeho reformy zdražovania aj stratu istôt a mnoho Rusov mu nemôže dodnes zabudnúť rozpad Sovietskeho zväzu.
Gorbačov pritom pred ôsmimi rokmi podporil anexiu Krymu ako nápravu niekdajšej chyby sovietskeho vedenia, ktoré polostrov odovzdalo Ukrajine. Súčasne odsúdil počínanie Západu, ktorý v reakcii na anexiu uvalil na Rusko sankcie.
Vyzdvihovanie Putina a strach zo studenej vojny
„Uvedeným cieľom je potrestať Rusko, ale sankcie majú iba jeden účinok: Vzájomné odcudzenie sa zväčšuje… Rusku a Rusom bude znovu pridelená úloha strašiakov,“ povedal o situácii. Varoval pred návratom studenej vojny napríklad vo svojej knihe, ktorá vyšla v roku 2019 v Nemecku a ktorej názov je vo voľnom preklade Čo je teraz v stávke.
V nej tiež ocenil vzostup Ruska za prezidenta Vladimíra Putina, ktorému ale poradil, aby rozmýšľal o budúcnosti. Putina tiež Gorbačov v minulosti obvinil z autoritárskeho vládnutia.
Ruský vpád na Ukrajinu tento rok vo februári už vzhľadom na chorobu verejne nekomentoval, jeho nadácia ale už 26. februára, teda dva dni po začiatku invázie, vydala vyhlásenie, volajúce po čo najrýchlejšom ukončení bojov.
„Na svete nie je nič vzácnejšie ako ľudské životy. Rokovania a dialóg na základe vzájomného rešpektu a uznania záujmov sú jediným spôsobom, ako vyriešiť akúkoľvektejšie rozpory a problémy, „napísala Gorbačovom zriadená organizácia.
Gorbačovovi k moci pomohli zhody okolností aj priazeň mocných
Niekdajší šéf stavropoľských komunistov Gorbačov sa do Moskvy prepracoval v roku 1978 a postupne to dotiahol až do politbyra. Voľbe Gorbačova generálnym tajomníkom ÚV KSSS predchádzali tri rýchlo po sebe idúce úmrtia predchádzajúcich vládcov. V novembri 1982 zomrel Leonid Brežnev, vo februári 1984 Jurij Andropov a v marci 1985, deň pred voľbou Gorbačova, Konstantin Černenko.
K víťazstvu vo voľbe pomohlo Gorbačovovi podľa historikov viacero faktorov. Jedným z nich bolo, že mal podporu u vtedajšieho ministra zahraničia Andreja Gromyka a šéfa obávanej tajnej služby KGB Viktora Čebrikova. Stála za ním údajne tiež vplyvná skupina šéfov oblastných výborov.
Gorbačov vtedy tiež pôsobil ako „zjavenie“ vďaka svojmu veku. Mal síce 54 rokov, medzi vtedajšou nomenklatúrou však bol „mladíkom„. Počas prvých desiatich mesiacov po nástupe Gorbačova odišli z vysokých funkcií desiatky ministrov a oblastných tajomníkov strany.
Začala sa modernizácia hospodárstva, disidentovi Andrejovi Sacharovovi bol na Gorbačovov pokyn povolený návrat z vyhnanstva do Moskvy a prepustení boli aj ďalší disidenti. So svojím ministrom zahraničia Eduardom Ševardnadzom odštartoval Gorbačov dejinné zmeny v sovietskej diplomacii.
Kľúčové kroky k zániku východného bloku
V roku 1988 odmietol Brežnevovu doktrínu o obmedzenej zvrchovanosti socialistických krajín, čo bolo krokom k zániku socialistického bloku, a Moskva prestala podporovať rôzne režimy či povstalecké hnutia po celom svete. Vo februári 1989 bol ukončený odsun sovietskych jednotiek z Afganistanu.
Perestrojka (prestavba) a glasnosť začali prenikať aj do vtedajších satelitov ZSSR. Už koncom roku 1986 sa Gorbačov vyslovil proti straníckemu monopolu a o rok neskôr odsúdil výlučnosť akéhokoľvek štátu vo vnútri socialistického bloku. V takejto atmosfére navštívil v apríli 1987 Prahu, no návšteva vtedy ešte nesplnila očakávania. Gorbačov sa totiž nevyslovil k udalostiam roku 1968, ako mnohí očakávali.
Otepľovať sa začali tiež vzťahy s USA. Po jeho stretnutí s Ronaldom Reaganom v októbri 1986 v Reykjavíku prišiel na Západe populárny „Gorby“ v decembri 1987 na oficiálnu návštevu USA, kde bola podpísaná okrem iného Zmluva o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF). Koncom roku 1989 oznámil na Malte pri stretnutí s Georgeom Bushom koniec studenej vojny.
Za svoje zásluhy získal Nobelovu cenu, doma bol jedným z najmenej populárnych politikov
Zmeny naštartované Gorbačovom pomohli k návratu demokracie do bývalého komunistického bloku aj k zmene politickej mapy sveta a v roku 1990 svet ocenil jeho zásluhy Nobelovou cenou za mier. Cenu Gorbačov preberal už ako prvý sovietsky prezident, jeho prezidentstvo však trvalo len krátko, do zániku ZSSR v decembri 1991.
Pre Gorbačova, ktorého režim sa snažil ZSSR zachovať niekedy aj za cenu krviprelievania, to bol trpký koniec a politik nakoniec pocítil na vlastnej koži pravdivosť príslovia o tom, že doma nie je nikto prorokom. V Rusku sa z neho stal jeden z najmenej obľúbených politikov. Svoju úlohu v tom zohral aj jeho pokus obmedziť nadmerné holdovanie alkoholu.
V roku 1996 sa Gorbačov pokúsil o návrat, v prezidentských voľbách ale získal len necelé jedno percento hlasov. Potom ešte založil niekoľko bezvýznamných strán a stál na čele svojho výskumného fondu. Do vysokého veku bol tiež pravidelným účastníkom medzinárodných konferencií.
Gorbačov sa narodil 2. marca 1931 v dedine Privolnoje v Stavropoľskom kraji v roľníckej rodine. V Moskve vyštudoval právnickú fakultu a od roku 1952, keď vstúpil do KSSS, trpezlivo stúpal po straníckom rebríčku.
Verným sprievodcom vzostupy i pády mu bola od roku 1953 manželka Raisa, ktorá vytvorila nový obraz manželky sovietskeho štátnika. V septembri 1999 zomrela na leukémiu. Spolu mali dcéru Irinu. V roku 1999 dostal z rúk Václava Havla Rad bieleho leva.
