Šírenie nenávistného obsahu či dezinformácií napríklad o pandémii – aj to je dôvod, pre ktorý sociálne médiá zakročili voči najsledovanejším politikom a zablokovali ich profily. Podľa odborníkov sa rozhodnutie ukázalo ako efektívne.
Upozrňujú však na to, že selektívny a zle vysvetlený postup vyvoláva nedôveru. Poradiť by si s tým mal Akt o digitálnych službách, vďaka ktorému budú musieť prevádzkovatelia vysvetliť zablokovanie používateľov.
Téme sa venoval v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko redaktor RTVS Lukáš Füle.
Trump „nechcene“ prispel k riešeniu tejto problematiky
Exprezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa priamo počas tlačovej konferencie prerušil moderátor americkej spravodajskej televízie. Dôvod bolo klamstvo, že vyhral prezidentské voľby.
O niekoľko mesiacov neskôr jeho podporovatelia vtrhli do budovy amerického Kapitolu. Trump ich na to podľa vyšetrovateľov navádzal cez sociálne siete, za čo ho aj trestne stíhajú. Odvtedy na väčšinu z nich nemôže prispievať.
Podľa experta na sociálne siete Gabriela Tótha ide o výsledok dlhodobého nedodržiavania pravidiel. „Blokácia politikov alebo dezinformačných médií je veľmi účinný spôsob, ako obmedziť vplyv a dosah na ľudí. Snažia sa hľadať alternatívy, ale veľakrát sú zatiaľ absolútne neefektívne.“ vysvetlil.
Princípy, podľa ktorých sa má fungovať
Šéfka strategickej komunikácie Bezpečnostnej rady SR Miroslava Sawiris hovorí, že sociálne média znásobili možnosť politikom komunikovať priamo s voličom.
„Pokiaľ sa bavíme o politikoch, ktorí nemajú zábrany šíriť dezinformácie, extrémizmus alebo nenávistné prejavy, tak vieme, kam to môže viesť. V histórii je mnoho príkladov, keď nové médiá urýchlili nástup totalitných režimov,“ povedala Sawiris.
Odborníčka zároveň tvrdí, že napríklad facebook oveľa menej blokuje používateľov, ktorí majú viac sledovateľov, ako tých, ktorí ich majú menej. Tento proces je navyše podľa nej netransparentný.
„Je to veľmi nebezpečné, pretože oprávnenie akoby narúša dôveru ľudí v spravodlivosť ako takú. Myslím si, že moderovanie obsahu na sociálnych sieťach by malo fungovať tak, že sú nastavené jednotné princípy, podľa ktorých sa funguje,“ dodáva Sawiris.
Odborník na IT právo Matúš Mesarčík z Univerzity Komenského súhlasí a dodáva, že súčasný postup sa facebooku môže nakoniec vypomstiť.
„Nebezpečenstvo je v tom, že ak to bude príliš selektívne, tak si naozaj sociálna sieť zarobí na veľký problém. Niekto so žalobou proti nej možno raz uspeje,“ avizuje Mesarčík.
Ľubovôli sociálnych sietí by mal podľa právnika zabrániť aj takzvaný Akt o digitálnych službách, ktorý si odsúhlasili štáty Európskej únie. Vďaka nemu budú musieť vysvetliť rozhodnutia o blokovaní používateľov.
