Nemecko pre energetickú krízu neodstaví svoje posledné tri jadrové elektrárne a nechá ich zatiaľ v prevádzke aj po konci tohto roka, keď Berlín zastavenie výroby energie z jadra plánoval. Napísal to v utorok (16.8 .) denník The Wall Street Journal, ktorý sa odvoláva na troch nemenovaných nemeckých vládnych predstaviteľov.
Ponechanie jadrových elektrární v prevádzke bude pre Nemecko prelomovým rozhodnutím. Až do ruskej invázie na Ukrajine totiž v krajine panovala jasná a široká politická zhoda na odklone od jadrovej energetiky.
Nemecký kancelár Olaf Scholz pred týždňom povedal, že Nemecko zvažuje, či má zmysel ponechať jadrové elektrárne ešte v prevádzke. Uviedol tiež, že príslušné rozhodnutie prijmú rýchlo.
Denník The Wall Street Journal napísal, že rozhodnutie ponechať jadrové elektrárne v prevádzke musí ešte formálne urobiť Scholzov kabinet. Potrebovať budú aj súhlas parlamentu, keďže na uzavretie reaktorov treba prijať zákon.
Súhlasí aj opozícia
Hoci môže formálne rozhodnutie trvať aj niekoľko týždňov, vláda si podľa denníka myslí, že na zachovanie prevádzky reaktorov sa splnili dve kľúčové podmienky – hroziaci nedostatok plynu a bezpečnosť jadrovej prevádzky. „Reaktory budú bezpečné do 31. decembra a očividne zostanú bezpečné aj po 31. decembri,“ citoval denník svoj zdroj.
Zachovať zatiaľ chod reaktorov požaduje okrem iného šéf nemeckej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz. CDU spoločne so sesterskou Kresťansko-sociálnou úniou (CSU) sú najväčšou opozičnou silou v Nemecku.
Ponechať jadrové elektrárne v prevádzke navrhuje tiež minister financií a šéf vládnych liberálnych slobodných demokratov (FDP) Christian Lindner.
Ešte v júni sociálny demokrat Scholz odmietal možnosť ponechať reaktory v prevádzke. Minister hospodárstva a ochrany klímy Robert Habeck z rovnako vládnych Zelených krátko po začatí ruskej invázie na Ukrajine nevylúčil diskusiu o predĺžení prevádzky jadrových elektrární. Neskôr však uviedol, že táto cesta sa Nemecku nehodí.
