V Čachticiach prijali slovenskí národovci 10. augusta 1847 rozhodnutie o spisovnom jazyku Slovákov. V stredu (10. 8.) uplynulo od tejto udalosti 175 rokov.
Viac ako 60 vzdelaných mužov Slovenska sa na pozvanie rímskokatolíckeho kňaza Jozefa Urbanovského zišlo na jeho fare v Čachticiach na zhromaždení kultúrno-vzdelávacieho spolku Tatrín.
Chceli si ujasniť postup, ako šíriť medzi slovenským ľudom osvetu a kultúru a ako postupovať ďalej pri uplatňovaní kodifikovanej slovenčiny vo všetkých krajoch Slovenska. Na zasadnutí bol prítomný aj Ľudovít Štúr.
Tatrín, hoci existoval iba niekoľko rokov (1844-1847), zohral významnú úlohu v slovenskej kultúrnej histórii. Bol to prvý spolok, ktorému sa podarilo prekonať cirkevné spory a rozdiely Slovákov. Sústredil sa predovšetkým na literárnu a vydavateľskú činnosť.
Zakrátko si získal veľkú autoritu medzi slovenskými vzdelancami a z tejto pozície podporoval uznanie novej spisovnej slovenčiny. Prijal ju za úradnú reč, čím napomohol jej prenikaniu do spoločenského života. Tatrín mal ústredie v Liptovskom Mikuláši a jeho dušou bol Michal Miloslav Hodža.
Cesta za spisovným jazykom
Ľudovít Štúr začal vyvíjať snahu o prijatie nového spisovného jazyka už v roku 1843. V júli toho istého roku sa v Hlbokom na fare dohodol s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom na kodifikácii spisovnej slovenčiny.
Za jej základ vybrali stredoslovenské nárečie, ktoré považovali za najrozšírenejšie medzi slovenským obyvateľstvom. Katolíckeho kňaza a básnika Jána Hollého, ktorého mali vo veľkej úcte, navštívili na Dobrej Vode s touto požiadavkou 17. júla 1843 a získali jeho požehnanie.
K rozhodnutiu o spoločnom spisovnom jazyku Slovákov došlo s konečnou platnosťou práve 10. augusta 1847 na fare v Čachticiach.
Popredné osobnosti vtedajšieho národného hnutia, napríklad Michal Miloslav Hodža, Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Ján Kalinčiak, Janko Francisci-Rimavský, Andrej Caban, Eugen Gerometta, Jozef Ščasný, Ctibor Zoch, Samo Bohdan Hroboň, Martin Hattala a iní prijali zásady jej písomnej podoby.
Proces uzákonenia spisovného jazyka dovŕšila v októbri 1851 hodžovsko-hatalovská reforma slovenčiny, ktorá dala základ jej súčasnému pravopisu.
Budova rímskokatolíckej fary v Čachticiach je dodnes svedkom posledného zasadnutia spolku Tatrín. Udalosť pripomína pamätná tabuľa.