Členské štáty OSN obnovili v pondelok (15. 8.) rokovania o finalizácii zmluvy na ochranu a lepšie spravovanie medzinárodných vôd, ktoré pokrývajú viac než polovicu planéty. Trvať budú do 26. augusta. Informovala o tom agentúra AFP.
Pandémia koronavírusu pozastavila rokovania na dva roky. Počas marcového kola rozhovorov sa mala dohoda dokončiť, avšak napriek značnému pokroku sa to nepodarilo.
Kompromis medzi ochranou a slobodou
Podľa nemenovaného zdroja z neformálneho zoskupenia Koalícia vysokých ambícií (HAC), ktorá združuje 50 krajín pod vedením Európskej únie, musia jednotlivé strany nájsť kompromis medzi dvoma hlavnými otázkami, jednak ochranou životného prostredia a reguláciou ľudskej činnosti a jednak dohliadaním na slobodu medzinárodných vôd.
Medzinárodné vody sa začínajú na hranici výlučných hospodárskych zón jednotlivých krajín, ktoré sa podľa medzinárodného práva rozprestierajú maximálne 370 kilometrov od pobrežia. Medzinárodné vody pritom nespadajú pod jurisdikciu žiadneho štátu.
Hoci až 60 % oceánov patrí do kategórie medzinárodných vôd, právo ich na dlhé roky zanedbalo. Právnu ochranu má len 1 % z nich.
Návrh je nejednoznačný v súvislosti s právami na rybolov
Najnovší návrh zmluvy neodpovedá na otázku podmienok na vytvorenie takzvaných chránených morských oblastí, v otázke spolupráce s regionálnymi námornými organizáciami v súvislosti s právami na rybolov a v otázke delenia potenciálneho zisku čerpaného z morských zdrojov.
Na urýchlenej finalizácii zmluvy najviac trvajú Európska únia, Austrália, Nový Zéland a rozvojové krajiny. Naopak, stavajú sa proti nej Rusko a štáty, ktoré znepokojujú najmä v súvislosti s právami na rybolov, ako napríklad Japonsko a Island.
