Firma Slovalco nie je jediná, ktorá doplatila na vysoké ceny elektrickej energie a nízke kompenzácie zo strany štátu. Podľa odborníkov môžu byť ohrozené aj ďalšie podniky, ktoré pôsobia v ťažkom priemysle.
Priemyselníci tvrdia, že im Environmentálny fond nedostatočne kompenzuje ceny emisných povoleniek. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Soňa Otajovičová.
Elektrárne a priemyselné podniky, ktoré vypúšťajú skleníkové plyny musia nakupovať takzvané emisné povolenky. Európska únia chce takto znižovať emisie vypúšťané do prostredia.
Peniaze z povoleniek sú uložené v Environmentálnom fonde a časť z nich by mal štát v podobe kompenzácií vyplácať priemyslu naspäť. Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz však hovorí, že slovenská vláda vypláca podnikom menej ako iné štáty.
„Pre porovnanie vytiahnem napríklad rok 2020, kedy náš priemysel dostal ako kompenzáciu 4,1 % z predaja emisných povoleniek. Nemecko použilo 17,4 % výnosov. Belgicko, Fínsko a Francúzsko 30, 34 a 37 percent,“ priblížil Lasz.
Dopĺňa, že tam kde bežnému podniku stúpnu náklady na výrobu o milión eur, pri energeticky náročných podnikoch to môže byť miliarda.
„Vidíme to nielen v Slovalcu, ale napríklad aj v oravskom závode OFZ, ktorý musí hromadne prepúšťať. Samozrejme, ohrozenú sú aj iné podniky,“ dodal Lasz.
Kompenzácie z envirofondu
Na to, či štát plánuje zvýšiť kompenzácie z envirofondu pre priemysel sa RTVS pýtala ministerstva životného prostredia, do uzávierky však nereagovalo. Pripravovanú novelu zákona o envirofonde však predstavilo ešte v marci.
Peniaze určené pre priemysel chcel rezort navýšiť o 10 miliónov eur. Štátny tajomník Michal Kiča vtedy povedal, že kompenzácie by podniky po novom nedostávali automaticky.
„Tieto finančné prostriedky nebudú určené ako jednoduché kompenzácie, ale budú podmienené opatreniami na zlepšovanie energetickej prevádzky samotných podnikov. To znamená, znižovanie ich energetickej náročnosti,“ spresnil Kiča.
Finálnu novelu tohto zákona však rezort zatiaľ nepredložil. Analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský pripomína, že posledné slovo bude mať ministerstvo financií, keďže peniaze z envirofondu sú súčasťou verejného rozpočtu. Analytik tvrdí, že sa využívajú na znižovanie štátneho deficitu.
„Preto je to nielen prekážka na strane ministerstva životného prostredia, ale aj na strane ministerstva financií, ktoré je radšej, keď má túto kôpku peňazí odloženú na účte a virtuálne znižuje dlh Slovenska a potrebu nakupovať dlhopisy na trhu,“ zdôraznil Vlachynský.
Priemyselníci hovoria, že ak chce štát zachovať konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, musí novelu zákona o obchodovaní s emisnými povolenkami prijať čo najskôr.
