Vysoká inflácia zlepší hospodárenie štátu len dočasne Vyplýva to z očakávaní rozpočtovej rady, ktorá dohliada na verejné financie. Štát dostáva pre stúpajúce ceny extra peniaze z daní. Problém je, že situácia sa v nasledujúcich dvoch rokoch môže otočiť.
Inflácia skôr či neskôr klesne, no vláde zostanú na krku výdavky ako vyššie dôchodky, nákup stíhačiek či protiinflačný balíček, ktorý už spôsobil koaličnú krízu. Ekonómovia odporúčajú, aby sa štát začal na tieto časy pripravovať.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktor RTVS Matej Beránek.
Pred niekoľkými týždňami sa vláda chválila dobrou kondíciou verejných financií. Štátny tajomník Marcel Klimek vtedy uviedol, že sekera, ktorú v prvom polroku vyrobili, je menšia ako v rovnakom období v roku 2019, teda v čase pred pandémiou, vojnou na Ukrajine či energetickou krízou.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť síce súhlasí, že vďaka vysokej inflácii sa situácia vyvíja priaznivo, keďže zdražovanie prináša do štátneho ropočtu miliardy eur navyše, no všetko sa môže zmeniť.
„Ak vláda neprijme dodatočné opatrenia, deficit verejnej správy by mal v roku 2023 mierne klesnúť. Následne v rokoch 2024 a 2025 vzrastie až k úrovni 4,5 % HDP,“ znie očakávanie rozpočtovej rady.
Štát totiž v nasledujúcich rokoch dobehne enormné zdražovanie a efekty, ktoré so sebou prináša.
Vláda bude musieť napríklad vyplácať vyššie dôchodky. V platnosti tiež zostáva miliardový pro-rodinný balíček, ktorý koalícia pretlačila cez parlament. Okrem toho musí vláda v nasledujúcich rokoch platiť aj za nákup amerických stíhačiek.
Adresná pomoc najchudobnejším miesto celoplošného rozdávania peňazí
Ekonóm Martin Hudcovský tvrdí, že štát má v boji so zvyšujúcim sa deficitom obmedzené možnosti. Zvyšovanie daní alebo škrtanie vyšších platov nebude zrejme priechodné cez politické špičky.
„Zvyšovanie daní by mohlo spôsobiť prehĺbenie recesie kvôli odrádzaniu od ekonomickej aktivity. Znižovanie na strane výdavkov sa tiež nevidí byť priechodné,“ hovorí ekonóm.
Riešením je podľa Hudcovského napríklad adresná pomoc najchudobnejším a nie plošné rozdávanie peňazí rodinám ako schválila koalícia.
Možnosťou je aj dočasné zavedenie bankového odvodu
Ďalší ekonóm Ľuboš Pavelka z Ekonomickej univerzity v Bratislave je zase presvedčený, že vláda by sa mala inšpirovať v zahraničí. Dočasne by mohla zaviesť tzv. sektorové dane – teda zdanenie monopolných a oligopolných podnikov ako sú giganti v energetike či banky.
„V takom prípade je nevyhnutné aby sa takáto daň týkala obmedzeného obdobia, napríklad roka 2023 a aby peniaze boli účelovo viazané,“ vysvetľuje Pavelka.
Ekonóm Pavelka sa tak prihovára za opätovné zavedenie bankového odvodu, keďže úroky stúpajú. Z týchto peňazí by sa mohla vytvárať rezerva, ktorá by slúžila na podporné príspevky pre najchudobnejších ľudí.
