Astronóm William Herschel patril k veľkým postavám vedy konca 18. a začiatku 19. storočia. Vo štvrtok (25. 8.) uplynulo 200 rokov od jeho úmrtia. Okrem iného objavil planétu Urán, ako prvý pozoroval Saturnove mesiace Mimas a Enceladus.
Venoval sa aj skúmaniu vzdialenejšieho vesmíru. Pre svoje pozorovania si tiež staval vlastné ďalekohľady. Dočkal sa mnohých uznaní. Jeho meno napríklad niesol európsky teleskop, ktorý fungoval na obežnej dráhe medzi rokmi 2009 a 2013.
Herschel pochádzal z rodiny nemeckého hudobníka, ktorého korene mohli siahať do obce Heršpice neďaleko Slavkova pri Brne. Jeho predkovia sa podľa niektorých zdrojov volali Jelínkovi a po presťahovaní sa do Saska v 17. storočí si meno ponemčili na Hirschel.
Neskôr sa rodina presunula do Hannoveru, kde otec neskoršieho astronóma slúžil vo vojenskej kapele. Keď hannoverská dynastia zasadla na začiatku 18. storočia na britský trón, začali sa na ostrovy hrnúť aj nemeckí hudobníci vrátane Herschelovcov.
Friedrich Wilhelm Herschel (meno si poangličtil až po rokoch) sa narodil v nemeckom Hannoveri 15. novembra 1738. Do Británie sa presťahoval roku 1757 na prahu dvadsiatky. Aj on sa najprv venoval hudbe. Zaujímal sa ale aj o matematiku, ktorá ho nakoniec priviedla k astronómii.
Ďalekohľady si vyrábal sám pre nedostatok peňazí
Pre nedostatok peňazí si ale musel sám vyrábať ďalekohľady. Postupne sa v tomto umení tak zdokonalil, že v roku 1776 dokázal zostrojiť teleskop s tridsaťcentimetrovým zrkadlom. Jeho výrobky používali aj Jozef II. alebo Katarína II. Veľká.
Veľkú slávu Herschelovi zabezpečil objav Uránu, ktorý prvýkrát pozoroval 13. marca 1781, vďaka ktorému sa stal členom Kráľovskej učenej spoločnosti a Juraj III. mu dokonca vymeral doživotnú rentu 200 libier (dnes by to zodpovedalo sume približne 40 600 eur).
Až koncom apríla 1793 sa však stal riadnym poddaným britského kráľa a začal sa podpisovať William Herschel. Do svojej smrti objavil niekoľko stoviek dvojhviezd, 1 500 hmlovín a galaxií. Zaoberal sa aj štúdiom pohybu Slnka a jeho žiarenia.
Astronómii sa pritom zo svojej rodiny William Herschel nevenoval sám. Už od 70. rokov 18. storočia mu pomáhala sestra Caroline (1750 až 1848), okrem iného objaviteľka ôsmich komét. Tá sa v roku 1787 stala historicky prvou ženou platenou za prácu astronóma, keď jej kráľ Juraj III. ako bratovej asistentke vymeral 50 libier ročne.
Na otcovu prácu nadviazal John Herschel (1792 až 1871), matematik, chemik a priekopník fotografie, ktorý dokončil katalogizáciu severnej hviezdnej oblohy a tiež objavil tisíce hmlovín, hviezdokop a dvojhviezd.
