Herec, režisér, autor divadelných hier či zakladateľ Staromestského divadla Košice. Aj takto možno charakterizovať pracovný život umelca Petra Raševa, ktorý by v sobotu (6. 8.) oslávil 70 rokov.
Narodil sa 6. augusta 1952 v Prešove. Spolu s ním prišlo na svet aj jeho dvojča – sestra Mária. Okrem nej mal ešte sedem bratov, avšak iba on sa vydal umeleckou cestou.
Po skončení strednej školy pôsobil ako člen zboru spevohry v prešovskom Divadle Jonáša Záborského v Prešove.
Štúdium a herecké roly
Na Vysokú školu múzických umení v Bratislave (VŠMU) ho prijali na druhý pokus, školu však skončil ako talentovaný študent s červeným diplomom.
Počas štúdia na VŠMU sa zoznámil so študentkou herectva Ľubou Blaškovičovou, s ktorou sa krátko pred promóciou v roku 1978 vzali.
V tom istom roku nastúpil spolu s manželkou do Štátneho divadla v Košiciach, kde v rokoch 1994-1995 viedol činoherný súbor ako umelecký šéf.
Počas Nežnej revolúcie v roku 1989 moderoval mítingy v Košiciach. Pôsobil aj ako poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, mandátu sa ale napokon vzdal.
Vďaka hudobnému aj pohybovému talentu sa herec počas kariéry predstavil v rôznorodých úlohách. Zahral si napríklad Jánošíka v inscenácii Jánošík podľa Vivaldiho (1979) a svoju všestrannosť uplatnil aj v rockovej opere Vlci (1986).
Stvárnil aj množstvo ďalších výrazných postáv zo svetovej tvorby. Ako Malcom sa predviedol v shakespearovskej hre Macbeth (1979) a titulnú postavu stvárnil v predstavení Hamlet (1993).
Zaujal tiež ako Christian de Neuvillette v inscenácii Cyrano de Bergerac (1983) či ako Icharev v Gogoľových Hráčoch (1987).
Staromestské divadlo Košice nesie jeho meno
V roku 1996 však spolu s manželkou museli košické divadlo opustiť. Rašev totiž protestoval proti spojeniu košického Štátneho divadla a Divadla Jonáša Záborského v Prešove.
Po tom, ako dostal výpoveď, pôsobil istý čas v Kanade v amatérskom divadle. Po návrate na Slovensko založil koncom roka 1997 vlastné neziskové profesionálne divadlo – Staromestské divadlo Košice. Neskôr dostalo názov Staromestské divadlo Raševa.
Divadlo nemalo svoju stálu scénu a vznikli v ňom projekty ako napríklad politický kabaret Zamatový mat alebo komédia Rómeo a Júlia po 30-tich rokoch.
Staromestské divadlo Košice tiež uviedlo autorské hry Raševa s názvom Sanatórium, alebo Ako prežiť reality show…? či Carantena.
Príležitosť opäť stáť na doskách Štátneho divadla v Košiciach dostal Rašev až na jeseň v roku 2003, kedy sa opäť začlenil do činohry. Napokon tu zotrval ešte dva roky a následne odišiel do invalidného dôchodku.
Herecký úspech mal nielen na divadelných doskách
Herec dostal svoj priestor nielen v divadle, dabingu a rozhlase, ale aj vo filme i televízii. V roku 1977 si zahral v dráme Dvere dokorán a o rok neskôr vo filme Já jsem Stěna smrti.
Režisér Oto Katuša ho obsadil do televíznej inscenácie Fyzikus Rayman (1979) o prešovskom lekárovi, ktorý objavil očkovanie proti kiahňam.
Po boku Zdeny Studenkovej a Júliusa Pántika si zahral v dráme Prípad Evy Burdovej (1981), objavil sa aj v rozprávke Soľ nad zlato (1982) či vo filme s kriminálkou zápletkou Zločin (1999).
V roku 2006 hercovi diagnostikovali nádor na pľúcach a metastázy na mozgu. Zomrel 12. júna 2008 v Košiciach vo veku nedožitých 56 rokov.
