Prezident Miloš Zeman v stredu (31. 8.) podpísal ratifikačné listiny o pristúpení Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie. Na twitteri to oznámil jeho hovorca Jiří Ovčáček. Ratifikácia si vyžaduje aj spolupodpis predsedu vlády.
Pristúpenie už v predchádzajúcich týždňoch schválili poslanci a senátori. Oba severské štáty požiadali o vstup do Aliancie začiatkom júla v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Rozhodli sa tak ukončiť svoju neutralitu.
Prístupové protokoly sú v Českej republike formálne medzinárodné zmluvy prezidentského typu. Obidve komory parlamentu vyjadrujú svoj súhlas s ratifikáciou, ktorú následne podpíše prezident. Zeman už skôr podporil vstup oboch krajín do NATO.
Poslanci schválili protokoly na nočnom zasadnutí z piatka (26. 8.) na sobotu (27. 8.), zatiaľ čo senátori hlasovali o rozšírení NATO už 10. augusta. V oboch komorách parlamentu sa jasná väčšina poslancov vyslovila za pristúpenie severských krajín.
Postoj Turecka
Prístupové protokoly pre Fínsko a Švédsko podpísali v júli zástupcovia 30 členských krajín NATO. Urobili významný krok k prijatiu do Aliancie. Aby sa tieto dve krajiny mohli stať členmi, musia prístupové dokumenty ratifikovať všetky krajiny Aliancie. Väčšina z nich tak už urobila.
Najväčšie námietky má Turecko. Pre ratifikáciu požaduje splnenie svojich požiadaviek vo vzťahu ku kurdským členom skupín, ktoré Ankara označuje za teroristické.
Tureckí predstavitelia si od toho okrem iného sľubovali vydanie 33 osôb vrátane členov údajných teroristických organizácií. Ankara medzi ne zaraďuje napríklad kurdskú YPG v Sýrii, organizáciu duchovného Fethullaha Gülena a Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je na zozname teroristických skupín aj v USA a EÚ.
Podľa tureckého ministra spravodlivosti Bekira Bozdaga však Švédsko doteraz vydalo len „bežných zločincov“. Koncom júla dokonca turecký prezident Recep Tayyip Erdogan obvinil Štokholm, že nerobí dosť pre boj proti terorizmu.
