Na hlavný obsah

Švédsky súd odmietol vydať do Turecka muža, ktorého Ankara považuje za teroristu

Údajne je členom Gülenovho hnutia.

Švédsky súd odmietol vydať do Turecka muža, ktorého Ankara považuje za teroristu
Na ilustračnej snímke sudcovské kladivko. Foto: TASR/AP

Švédsky najvyšší súd minulý týždeň odmietol vydať tureckého občana Yilmaza Aytana, ktorého Ankara označuje za popredného člena Gülenovho hnutia. Turecký režimho považuje za teroristickú organizáciu. Informoval o tom v pondelok (18. 7.) turecký opozičný server Ahval.

Švédsky súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že Aytan sa nedopustil zločinu podľa švédskeho práva. Vydaním osôb obvinených tureckou prokuratúrou z terorizmu Ankara podmienila svoj súhlas so vstupom Švédska a Fínska do NATO.

Turecká štátna tlačová agentúra Anadolu už v nedeľu (17. 7.) napísala, že švédsky súd „zablokoval vydanie člena Fethullahovej teroristickej organizácie“ (FETÖ).

Tak turecká vláda označuje hnutie duchovného Fethullaha Gülena, ktorý už vyše 20 rokov žije v Spojených štátoch. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan ho dlhodobo viní zo snahy zvrhnúť jeho vládu.

Pripisuje mu aj zosnovanie pokusu časti armády o puč z roku 2016, od ktorého turecká prokuratúra zintenzívnila prenasledovanie Gülenových priaznivcov, aj len domnelých. Príslušnosť k tejto organizácii obžaloba dokazuje niekedy len tým, že obvinení používali šifrovanú mobilnú aplikáciu ByLock.

Štyridsaťosemročný Aytan žije vo Švédsku od roku 2018 a žiada tam o azyl.

Erdoganove podmienky

Turecko tento rok v máji pohrozilo zablokovaním vstupu Švédska a Fínska do NATO, ak tieto dve krajiny nebudú pomáhať Ankare v „boji proti terorizmu“. Podmieňuje to aj vydaním viac ako troch desiatok ľudí, ktorých turecký režim z terorizmu viní.

Na zozname sú ale podľa tureckých opozičných médií aj ľudskoprávni aktivisti či bojovníci za slobodu slova. Ankara tvrdí, že tieto osoby majú väzby na hnutie FETÖ či na organizáciu Strana kurdských pracujúcich (PKK), ktorá na juhovýchode Turecka vedie vyše tridsať rokov ozbrojený boj za kurdskú autonómiu.

Na zozname ľudí, ktorých Erdoganova vláda žiada vydať, je mnoho Kurdov, teda etnika, ktoré čelí v Turecku dlhodobým represiám.

Koncom júna na samite NATO v Madride podpísalo Turecko so Švédskom a Fínskom memorandum, v ktorom sľúbilo umožniť vstup týchto škandinávskych krajín do NATO.

Štokholm a Helsinki sa na oplátku okrem iného zaviazali, že sa budú „urýchlene a dôkladne zaoberať“ nevybavenými tureckými žiadosťami o vydanie osôb podozrivých z terorizmu. Erdogan aj po podpise memoranda povedal, že švédsky a fínsky vstup do NATO neratifikuje, ak Švédi a Fíni dohodu nesplnia.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet