Tomáš Garrigue Masaryk bol tvorcom novodobej teórie „čechoslovakizmu“ a jednotného československého národa, považoval teda Čechov a Slovákov za jeden národ. V stredu (14. 9.) od jeho smrti uplynulo 85 rokov. Okolo časopisu Hlas sústreďoval v Prahe aj slovenskú vysokoškolskú mládež, na ktorú mal najmä politicky veľký vplyv.
Hlasisti napríklad kritizovali národniarov z Martina za ich pasivitu v prijímaní čechoslovakistickej teórie. Svojich čechoslovakistických predstáv sa držal celý život.
Po vzniku prvej Československej republiky (ČSR) v roku 1918 podcenil pokračujúce emancipačné kultúrne i politické úsilie Slovákov a ich autonomistické predstavy odmietal. Jeho osobný vzťah k Slovákom bol síce srdečný, ale nepretavil sa do politickej podoby.
Masaryk sa narodil 7. marca 1850 v Hodoníne. Jeho otec, Slovák z Kopčian, pracujúci na cisárskych majetkoch moravského Slovácka, sa oženil s Češkou a okrem Tomáša mali manželia ešte dvoch chlapcov.
Vyštudoval klasickú filológiu, teda latinčinu a gréčtinu na Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity. Študoval aj filozofiu, psychológiu, sociológiu, estetiku a ekonómiu.
Na študijnom pobyte v nemeckom Lipsku spoznal svoju budúcu manželku, Američanku Charlotte Garrigueovú, s ktorou sa v USA oženil a k svojmu priezvisku prijal aj prídomok Garrigue. Mali spolu štyri deti (Alicu, Herberta, Jana a Olgu).
V roku 1879 habilitoval prácou Samovražda ako hromadný spoločenský jav súčasnosti a na viedenskej univerzite získal docentúru. Od roku 1882 prednášal na českej časti pražskej univerzity, kde mu udelili titul profesor, dejiny filozofie, základy psychológie, logiky, dejiny a základy sociológie.
Politický mysliteľ s pevným a morálnym náboženským základom?
Masaryk formuloval svoje názory na problematiku českých dejín a predložil český politický program. Predstavil sa ako politický mysliteľ, ktorého názory majú pevný morálny a náboženský základ.
Poslancom rakúskeho ríšskeho snemu bol v rokoch 1891 až 1893 a 1907 až 1914. Na začiatku svojej politickej dráhy bol zástancom existencie demokratického Rakúsko-Uhorska, ktoré by rešpektovalo záujmy všetkých jeho národov. V rokoch 1909 až 1911 však už ostro kritizoval zahraničnú politiku Rakúsko-Uhorska.
Stal sa známym bojom proti rasovému a politickému bezpráviu. Trikrát navštívil Rusko a v diele Rusko a Európa vyjadril svoj názor na túto krajinu na prelome 19. a 20. storočia. Na začiatku prvej svetovej vojny bol rusofilom, názor na Rusko po roku 1917 zmenil.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa rozhodol postaviť proti Rakúsko-Uhorsku, lebo videl možnosť oslobodenia Čechov a Slovákov, a v decembri 1914 odišiel do emigrácie (Švajčiarsko, Francúzsko a Veľká Británia), kde pôsobil ako predstaviteľ protihabsburského odboja.
Spolu s Edvardom Benešom a Milanom Rastislavom Štefánikom založili v Paríži (Francúzsko) v roku 1916 Národnú radu československú a Masaryk sa stal jej predsedom.
Cesta do USA
Do USA prišiel v roku 1918. Keď Francúzsko a Veľká Británia v podstate uznali Československú národnú radu za československú vládu, na jeseň 1918 tak urobila aj vláda americká.
Ešte predtým sa v máji 1918 podieľal Masaryk na príprave Pittsburskej dohody o samostatnom československom štáte medzi českými a slovenskými krajanskými organizáciami v USA a stal sa jedným z jej signatárov.
Jeho činnosť v USA vyvrcholila vydaním Washingtonskej deklarácie z 18. októbra 1918, známej aj ako Vyhlásenie československej samostatnosti.
Dňa 14. novembra 1918 zvolilo revolučné Národné zhromaždenie ČSR v Prahe Tomáša Garriguea Masaryka za prvého prezidenta ČSR počas jeho neprítomnosti. V decembri 1918 sa vrátil do Prahy.
Do prezidentského úradu ho zvolili znova aj v rokoch 1920, 1927 a 1934. Vo funkcii prvého prezidenta pôsobil do 14. decembra 1935, keď zo zdravotných dôvodov abdikoval na tento post.
Masaryk zomrel 14. septembra 1937 v Lánoch (ČSR) vo veku 87 rokov.
Prvý československý prezident T. G. Masaryk mal na Slovensku tri letné sídla. Známe sú najmä Topoľčianky a Bystrička pri Martine, kde sa najviac zdržiaval. Tretie sídlo mal na statku v Pstruši.
