Čile v nedeľnajšom (4. 9.) referende jasne odmietlo návrh novej ústavy. Proti sa vyslovilo 62 % voličov, zástancov bolo 38 %, uviedla ústredná volebná komisia po sčítaní takmer všetkých odovzdaných hlasov.
Kampaň zástancov novej ústavy už uznala svoju porážku a prezident Gabriel Boric povedal, že Čiľania dali jednoznačne najavo, že s navrhovaným znením ústavy nesúhlasia.
Obyvatelia Čile v plebiscite rozhodovali, či v tejto juhoamerickej krajine prestane platiť ústava z roku 1980, teda ešte z doby diktátora Augusta Pinocheta. Hlasovali o návrhu ústavy, ktorú rok pripravovalo volené zhromaždenie po masových nepokojoch z roku 2019.
Vtedy vyšli do ulíc státisíce ľudí. Demonštrovali za nápravu dlhodobej sociálnej nerovnosti, reformu dôchodkového systému a za väčšiu úlohu štátu v zdravotníctve či školstve.
Prieskumy verejnej mienky dlhodobo napovedali, že ústava v referende dostatočnú podporu nezíska. Je ale prekvapením, že odporcovia zvíťazili tak jasným rozdielom.
Výsledok plebiscitu je porážkou aj pre ľavicového prezidenta Borica, ktorý bol jedným z jej najhlasnejších zástancov. Boric už oznámil, že po referende budú nasledovať zmeny vo vláde a že musí začať proces formulácie ďalšej verzie novej ústavy.
Kritici novej ústavy tvrdili, že dokument je príliš progresívny a zachádza príliš ďaleko, napríklad v otázke práv domorodých národov. Panovali obavy, že zaručenie práva na autonómiu pre domorodé etniká, ktoré tvoria asi 13 % zo zhruba 19 miliónov obyvateľov Čile, by mohlo narušiť územnú celistvosť štátu.
Ústava okrem toho predpokladala aj zrušenie hornej komory parlamentu a kládla dôraz na ochranu prírody a rodovú rovnosť.
