Európska komisia navrhla okamžité prijatie súboru opatrení s cieľom znížiť vysoké ceny elektriny. Medzi návrhmi, o ktorých budú v piatok (9. 9.) rokovať členské štáty, je aj zastropovanie cien ruského plynu.
Portál Politico však informuje, že niekoľko krajín, vrátane Slovenska, je zásadne proti. Podľa analytičky sa v konečnom dôsledku možno bude musieť Slovensko spoľahnúť samé na seba.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Michal Dzúrik.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová prekvapila členské štáty Európskej únie, keď už v stredu (7. 9.) navrhla spôsoby, ako bojovať s vysokými cenami elektriny aj napriek tomu, že ministri majú o téme rokovať až v piatok (9. 9.) na ostro sledovanom stretnutí v Bruseli.
Povinné šetrenie energiou
Únia sa podľa političky pokúsi okamžite prijať súbor opatrení – povinné šetrenie elektrinou, reguláciu cien ruského plynu, zdanenie ziskov producentov fosílnych palív a výrobcov elektriny s nízkymi nákladmi a tiež finančnú pomoc pre distribútorov elektriny, ktorí ju majú pre vysoké ceny problém na trhu nakupovať.
Členské štáty podľa zdrojov portálu Politico súhlasia s vyššími daňami aj s pomocou pre distribútorov. Úspory energie však chcú viaceré vlády len na dobrovoľnej báze a najproblematickejší sa zdá byť návrh zastropovať ceny ruského plynu, kde je proti nielen Maďarsko, ale aj niekoľko ďalších krajín vrátane Slovenska a podľa vyhlásení prichádzajúcich z Prahy aj Česko.
Ruský prezident Vladimir Putin pohrozil, že ak sa Únia dohodne na cenovom strope, plyn prestane tiecť po Nord Streame 1 aj južnou trasou cez Ukrajinu. Irena Jenčová z portálu Euractiv upozorňuje, že viaceré štáty sa môžu spoľahnúť na naplnené zásobníky alebo surovinu od iných dodávateľov.
Nórsko upozorňuje na možné komplikácie
Slovensko však patrí medzi krajiny najzávislejšie od plynu z Ruska, jeho odpor proti regulácii je preto logický. „Členské štáty sa dohodli, že v krízovej situácii zapnú nástroj solidarity, pravdepodobne sa dá očakávať, že si pomôžu. Fakt je však, že situácia je napätá už v každej krajine. Posielanie plynu do iných krajín je určite citlivým krokom. Primárne by sme sa mali pravdepodobne spoľahnúť na to, aby sme si vystačili s tým, čo máme.“
V Európskej únii je na stole aj zastropovanie cien všetkého plynu prúdiaceho na jej územie. Nórsko, súčasný najväčší dodávateľ suroviny, je síce otvorené diskusii na túto tému, podľa obchodníkov s energetickými komoditami by sa však Brusel podobným krokom sám strelil do nohy.
Nižšie zisky by totiž odradili alternatívnych dodávateľov plynu, ktorých sa Únia snaží v čase krízy prilákať.
