Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Lula da Silva je zlodej, Bolsonaro zasa idiot – aj takto prebiehala politická kampaň v Brazílii

Prezidentské voľby sa konajú v nedeľu.

Bývalý a súčasný brazílsky prezident - Luiz Inácio Lula da Silva (vľavo) a Jair Bolsonaro.
Bývalý a súčasný brazílsky prezident – Luiz Inácio Lula da Silva (vľavo) a Jair Bolsonaro.Foto: TASR/AP/koláž RTVS

Po vyhrotenej volebnej kampani, v ktorej kandidáti chodili na mítingy v nepriestrelných vestách, budú v nedeľu (2. 10.) Brazílčania rozhodovať o svojom prezidentovi na ďalšie štyri roky a tiež o novom zložení parlamentu.

V súboji o najvyšší úrad majú podľa prieskumov šancu len dvaja politici – 67-ročný krajne pravicový prezident Jair Bolsonaro a ľavicový líder Luiz Inácio Lula da Silva (76), ktorý najväčšiu latinskoamerickú krajinu viedol v rokoch 2003 až 2010.

K vyhrotenej atmosfére, pri ktorej v predchádzajúcich mesiacoch najmenej traja útočníci, zrejme v súvislosti s volebnými preferenciami, zabili troch Lulových voličov, prispeli aj obaja hlavní kandidáti svojou ostrou rétorikou.

Súčasný prezident Lulu opakovane označoval za zlodeja a exprezident o Bolsonarovi povedal aj to, že je idiot. Zlodejom je podľa Bolsonara exprezident pre korupčné kauzy, ktoré ho dostali na rok a pol do väzenia. Najvyšší súd však neskôr všetky verdikty zrušil pre formálne chyby či zaujatosť sudcov.

Práve pre obvinenie z korupcie nesmel Lula kandidovať v predchádzajúcich voľbách v roku 2018, hoci aj vtedy bol ich favoritom. Popularitu si udržal odvtedy, čo bol prezidentom, a získal ju najmä tým, že jeho vláda sociálnymi programami dostala milióny Brazílčanov z biedy.

V prieskumoch Lula vedie už niekoľko mesiacov pred Bolsonarom. Niektoré mu dávajú aj vyše 50 % hlasov, čo by znamenalo, že by sa nemuselo 30. októbra ani konať druhé kolo volieb.

Uzná Bolsonaro prípadnú prehru?

Niektorí majú však obavy z toho, ako prípadnú porážku Bolsonaro prijme. Ubezpečuje, že bude „bez problémov“ rešpektovať výsledok „čistých volieb“. Zároveň, rovnako ako v roku 2018, kritizuje elektronický volebný systém a hovorí o „politickej perzekúcii“ zo strany volebných súdov.

Tie kritizuje okrem iného za to, že mu zakázali robiť kampaň z prezidentského paláca či užívať v nej zábery z oficiálnych aktov hlavy štátov.

Bolsonaro totiž využil v kampani aj nedávne 200. výročie nezávislosti Brazílie. Minikampaň si urobil aj v Londýne, kde bol na pohrebe kráľovnej Alžbety II. Pred svojimi priaznivcami, ktorí ho prišli k pozdraviť k brazílskej ambasáde, v britskej metropole nepriamo kritizoval Lulu.

„Vieme, kto je na druhej strane a čo nám chcú implantovať do našej Brazílie,“ povedal v Londýne Bolsonaro, ktorého volebným heslom je Boh, vlasť, rodina a sloboda. Odmietol tam aj možné diskusie o liberalizácii mäkkých drog či interrupcií a kritizoval „rodovú ideológiu“.

Bolsonarovo spochybňovanie volebného procesu u niektorých vzbudzuje obavy, že by mohol vyvolať podobnú situáciu, ako po voľbách v USA Donald Trump. Ten odmieta uznať volebnú prehru tak vehementne, že jeho priaznivci vzali útokom sídlo parlamentu.

S Trumpom má brazílsky prezident veľa spoločného. Za jeho vlády napríklad tiež výrazne vzrástol predaj zbraní, asi o 300 %, k čomu prispel Bolsonaro štyrmi desiatkami dekrétov uľahčujúcich ich držanie. Niektoré mu zrušil najvyšší súd.

Vojaci vo vláde, ničenie pralesa

Penzionovaného armádneho dôstojníka Bolsonara, ktorý sa pozitívne vyjadruje o niekdajšej brazílskej diktatúre (1964-1985), často kritizujú aj za to, že do vládnych funkcií dosadil mnohých vojakov.

Generál vo výslužbe je od januára 2019 viceprezidentom krajiny. Aj teraz s Bolsonarom na druhý najvyšší úrad v krajine kandiduje generál Walter Braga Netto. Ten rovnako ako Bolsonaro obhajuje puč z roku 1964 s tým, že bol potrebný na zastavenie komunizmu.

Rozhodovanie voličov bude dôležité aj pre budúcnosť amazonského pralesa. Bolsonarovu politiku, podporujúcu rozširovanie ťažby v Amazónii, niektorí označujú za „etnocídu a ekocídu“. Z genocídy domorodého obyvateľstva, obývajúceho práve Amazóniu, a zločinov proti ľudskosti ho niektoré združenia obvinili aj na Medzinárodnom trestnom súde (ICC).

Dôvodom bol jeho prístup k ochoreniu COVID-19, ktorá si vo viac ako 200-miliónovej Brazílii vyžiadala skoro 690 000 obetí. Bolsonaro chorobu zľahčoval, odmietal ochranné opatrenia a podľa Lulu aj ďalších kritikov tiež oneskoril nákup vakcín.

Volí sa aj zloženie parlamentu

Brazílčania budú v nedeľu voliť prezidenta, poslancov dolnej komory parlamentu, tretinu hornej komory parlamentu a členov regionálnych zákonodarných zborov. Tamojšie politické strany ako zvyčajne vybrali na kandidátky aj množstvo miestnych celebrít, ktoré majú k politike ďaleko.

O parlamentné kreslo sa uchádza napríklad aj pornohviezda, ktorá chce nahradiť tých, čo „chodia v obleku a kravate“ a nerobia podľa nej nič proti násiliu na ženách. Senátorské kreslo obhajuje okrem iného aj futbalová legenda Romário.

Voľby v Brazílii sú povinné, za neúčasť bez dostatočného zdôvodnenia hrozí pokuta. Dobrovoľne môžu ísť voliť mladí vo veku 16 až 18 rokov a ľudia starší ako 70 rokov. Nový prezident sa úradu ujme 1. januára.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet