Súčasťou ústavy by mohla byť možnosť skrátiť volebné obdobie NR SR ústavným zákonom alebo referendom. Vyplýva to z návrhu novely Ústavy SR, ktorý v utorok (20. 9.) posunuli poslanci do druhého čítania.
Zo 147 prítomných návrh podporilo 97 poslancov, proti bolo 27, zdržalo sa 22. Jeden nehlasoval a neprítomní boli traja.
Za zmenu ústavy boli všetci poslanci Smeru-SD, Sme rodina, ako aj SaS a väčšina nezaradených poslancov.
Proti boli viacerí poslanci OĽANO, ako aj Ján Mičovský (nezaradený) a Jana Žitňanská (Za ľudí). Zdržali sa niektorí poslanci za OĽANO i poslanci zo Za ľudí Miriam Šuteková a Juraj Šeliga.
O čo v novele ide
V návrhu sa hovorí aj o tom, že pokiaľ by referendum dopadlo úspešne, volebné obdobie by sa skončilo dňom uvedeným v referende. Navrhovaná legislatíva by sa mohla vzťahovať aj na aktuálne volebné obdobie.
Návrh predložili poslanci za Sme rodina. Argumentovali, že ak majú voliči právo svojich zástupcov voliť, musia mať aj právo ich odvolať.
Do ústavy by sa mohla zaradiť aj povinnosť predsedu NR SR vyhlásiť parlamentné voľby do siedmich dní od uverejnenia platného výsledku referenda v Zbierke zákonov SR.
Novelou by sa tiež umožnilo parlamentu prijať ústavný zákon, ktorým si skráti prebiehajúce volebné obdobie.
„V súvislosti s ustanovením možnosti skrátiť volebné obdobie navrhovatelia zvažovali aj možnosť ustanoviť moratórium. Počas neho by sa v rámci volebného obdobia takéto referendum nemohlo konať,“ uviedli predkladatelia v dôvodovej správe. Dodali, že moratórium napokon nebude súčasťou návrhu ústavného zákona.
Novela by mohla vstúpiť do platnosti od 1. januára 2023. Poslanci navrhujú prechodné ustanovenia, na základe ktorých by sa nová právna úprava vzťahovala aj na práve prebiehajúce volebné obdobie NR SR.
