Poslanci Národnej rady (NR) SR otvorili riadnu schôdzu, ktorá sa mala začať už minulý týždeň. Plénum však vtedy nebolo uznášaniaschopné, neprezentovali sa poslanci SaS ani opozícia. V utorok (20.9.) už sa prezentovalo 117 poslancov.
Na programe schôdze je takmer 140 bodov. Poslanci by mali prerokovať napríklad prístup Švédska a Fínska do NATO i zmluvu o pridružení SR k Európskej vesmírnej agentúre.
Poslanci zo Sme rodina predložili návrh na zmenu Ústavy SR, aby sa mohlo skrátiť volebné obdobie NR SR ústavným zákonom alebo referendom. Opozičný Smer-SD chce, aby sa o novele rokovalo ako o prvom bode programu. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) už avizoval, že bod zaradí do úvodu schôdze.
Matovič hovoril o vydieraní
SaS požadovala, aby sa na začiatok zaradili aj niektoré jej body. Plénum však tento návrh odmietlo. „Naši bývalí koaliční partneri nemajú záujem na dohode s nami, v poriadku, my sa zariadime,“ reagoval na to predseda SaS Richard Sulík.
Dodal, že SaS bude počas schôdze hlasovať výlučne podľa svojho programu a s koalíciou ju neviažu žiadne dohody.
Išlo napríklad o návrh týkajúci sa postavenia právneho štátu a transparentnosti prokuratúry, ako aj legislatívu týkajúcu sa humanizácie väzenstva.
Ale aj jej balík zákonov reagujúcich na infláciu a energetickú krízu. Líder OĽANO a minister financií Igor Matovič naznačil, že časť SaS by takto chcela vydierať koalíciu.
Plénum odmietlo aj procedurálny návrh Richarda Takáča (Smer-SD), neuspel s návrhom, aby sa na schôdzi hovorilo aj o návrhu opatrení v súvislosti s nárastom cien potravín.
Naopak, s procedurálnym návrhom uspel nezaradený poslanec Štefan Kuffa. Navrhol do programu doplniť bod, ktorým by parlament zaviazal vládu, aby do konca septembra preložila strategický plán na tlmenie dôsledkov nárastu cien energií pre domácnosti, zraniteľné skupiny a tiež podnikateľskú sféru a sociálne služby.
Na aktuálnej schôdzi by mali poslanci rozhodnúť napríklad aj o novele zákona o verejnom obstarávaní z dielne Jozefa Šimka (Sme rodina), ktorú vetovala prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Súčasťou programu je aj novela zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorú už viackrát presúvali. Návrh, ktorým by sa okrem iného zaviedli záväzné limity verejných výdavkov, schválila vláda ešte v septembri 2020.
Predložených je aj niekoľko návrhov na zmenu paragrafu 363 Trestného poriadku, predložili ich poslanci OĽANO, ale aj SaS či Tomáš Valášek (nezaradený).
Predložili aj viacero ekonomických zákonov
SaS a OĽANO predložili aj viacero ekonomických zákonov. SaS chce napríklad zmeniť spôsob výpočtu registračného poplatku za motorové vozidlá, znížiť daň z pridanej hodnoty (DPH) na motorové palivá, pre gastroprevádzky, ale tiež zvýšiť odvod z výťažku niektorých internetových hazardných hier či zaviesť daň z plynovodov.
OĽANO rovnako navrhuje nové zdanenie plynovodov. S cieľom zabezpečiť dodatočné zdroje na financovanie základných verejných funkcií štátu predložilo napríklad zvýšenie spotrebnej dane z liehu či rozšírenie rozsahu regulovaných subjektov, ktorých sa dotýka osobitný odvod z podnikania.
Poslanci Smeru-SD navrhujú, aby mali zákonný nárok na odstupné okrem vysokoškolských pedagógov aj výskumní pracovníci či umeleckí pracovníci. Nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho zas navrhujú, aby štát prispieval Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov ročne 500 000 eur.
