Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok (5. 9.) schválil novú doktrínu týkajúcu sa zahraničnej politiky, ktorá je založená okolo konceptu tzv. „ruského sveta“.
Ako píše agentúra Reuters, tento pojem využívajú konzervatívni ideológovia na ospravedlnenie intervencií, ktorých cieľom je údajne chrániť rusky hovoriace obyvateľstvo v zahraničí.
Rusko by malo „chrániť, zabezpečovať a podporovať tradície a ideály ruského sveta“. Píše sa v 31-stranovom dokumente „humanitárnej politiky“ zverejnenom pol roka od začiatku vojenskej ofenzívny Moskvy na Ukrajine.
„Ruská federácia poskytuje svojim krajanom žijúcim v zahraničí podporu pri napĺňaní ich práv. Zabezpečuje tiež ochranu ich záujmov a zachovanie ich ruskej kultúrnej identity,“ uvádza sa v dokumente.
V dokumente sa píše, ruské vzťahy s krajanmi v cudzine umožnili krajine „posilniť na medzinárodnej scéne svoj imidž demokratickej krajiny usilujúcej sa o vytvorenie multipolárneho sveta“.
Reuters približuje, že šéf Kremľa už roky hovorí o podľa neho tragickom osude zhruba 25 miliónov Rusov, ktorí sa po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 ocitli v novovzniknutých nezávislých štátoch mimo územia Ruska. Tento vývoj nazval Putin geopolitickou katastrofou.
Rusko považuje bývalý sovietsky priestor od Baltského mora až po strednú Áziu za svoju legitímnu sféru vplyvu. Túto predstavu dôrazne odmietajú mnohé z dotknutých štátov a tiež Západ.
Posilnenie vzťahov so slovanskými krajinami
Podľa novej doktríny by malo Rusko posilniť spoluprácu so slovanskými krajinami, Čínou a Indiou. Zintenzívniť chce tiež väzby so štátmi Blízkeho východu, Latinskej Ameriky a Afriky.
Moskva by takisto mala prehlbovať vzťahy s Abcházskom a Južným Osetskom – dvoma gruzínskymi regiónmi, ktoré Moskva po vojne s Gruzínskom v roku 2008 uznala za nezávislé. Tiež aj s dvoma separatistickými republikami na východe Ukrajiny – Doneckou ľudovou republikou a Luhanskou ľudovou republikou.
