Európska komisia navrhuje obmedziť ceny elektriny vyrábanej z neplynových zdrojov. Z jej predaja majú výrobcovia nevídané zisky v súvislosti s rekordným rastom cien. Oznámila to v stredu (14. 9.) predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová, podľa ktorej krízové opatrenie prinesie členským krajinám Európskej únie 140 miliárd eur.
Tie môžu využiť na podporu spotrebiteľov ohrozených drahými energiami. Na pomoci sa budú podieľať aj poplatky získané od výrobcov fosílnych palív, dodala.
Únijná exekutíva podľa nej tiež chce, aby členské krajiny obmedzili spotrebu elektriny. Plánuje tiež pracovať na dlhodobej reforme energetického trhu.
Komisia prichádza s návrhmi päť dní po mimoriadnom rokovaní ministrov energetiky. Tí únijnú exekutívu vyzvali na rýchlu prípravu konkrétnych krokov na obmedzenie dopadu vysokých cien na obyvateľov a firmy.
V ich rámci chce EK podľa doteraz neoficiálnych informácií uniknutých do médií stanoviť najvyššiu predajnú cenu elektriny vyrábanej zo solárnych, veterných, jadrových, hnedouhoľných zdrojov či biomasy na 180 eur za megawatthodinu. Všetok zisk nad túto cenu budú môcť využiť štáty na svoje podporné opatrenia.
Členským krajinám by mala pomôcť aj možnosť odobrať 33 percent nadbytočných zdaniteľných ziskov z tohto roka ropným firmám a producentom ďalších fosílnych palív. Týkať sa to bude tohtoročných ziskov, ktoré o 20 percent prevýšia priemerné zisky z posledných troch rokov.
Von der Leyenová v stredu zopakovala, že zásadný podiel na bezprecedentnom zdražovaní majú ruské manipulácie s dodávkami plynu. Rusko podľa pozorovateľov znižovaním objemu dodávaného plynu či úplným zastavovaním dodávok reaguje na postoj európskych krajín k jeho agresii proti susednej Ukrajine a ich jasnej podpore brániacemu sa Kyjevu.
Moskva opakované obmedzenia dodávok obvykle odôvodňuje technickými problémami.
Plyn radšej spália?
„Radšej plyn spália, ako by ho dodávali. Tento trh už nefunguje,“ vyhlásila šéfka Komisie. EÚ podľa nej síce už výrazne obmedzila svoju závislosť od ruského plynu. Naplnila 84 % kapacity svojich zásobníkov, v záujme stabilizácie cien však musí podniknúť ďalšie kroky.
Popri tých spomínaných chce komisia v októbri zmeniť dočasne uvoľnené pravidlá pre štátnu podporu firmám. Vďaka tomu budú môcť členské štáty poskytnúť záruky, aby mohli firmy ponúkajúce elektrinu na termínových trhoch získať dostatok likvidity, čo má rozhýbať ochromený trh.
EK chce tiež vytvoriť novú referenčnú cenu plynu, keďže doterajší kľúčový termínový kontrakt na plyn vo virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility (TTF) je podľa nej zastaraný.
Naproti tomu medzi dlhodobými plánmi je oddelenie ceny plynu a elektriny, na ktorej zdraženie má v súčasnosti práve plyn kľúčový vplyv.
„Preto podnikneme hlbokú a celkovú reformu trhu s elektrinou,“ sľúbila von der Leyenová. Ľudia aj firmy by podľa nej mali viac ťažiť z nízkych výrobných cien elektriny z obnoviteľných zdrojov, do ktorých sa EÚ chystá ďalej investovať a znižovať podiel plynu na jej výrobe.
Komisia podľa Von der Leyenovej spolu s členskými štátmi vypracuje mapu dodávateľov energií od menej spoľahlivých po tých najspoľahlivejších, ako je Nórsko. Okrem toho EK vypracuje nové štandardy pre obchodovanie s elektrinou, komplexnú reformu trhu, lebo „trh s elektrickou energiou je narušený a už nie je vhodný na dané účely“.
Prepracuje sa spôsob fungovania trhu, aby sa oddelila cena plynu a elektriny. Na zmiernení týchto problémov bude EK spolupracovať s trhovými regulátormi, aby sa znížila volatilita cien.
Zaistenie vzácnych surovín
Hospodársky rast EÚ podľa nej nebude možný bež zaistenia vzácnych surovín. Tie sú zásadné pre transformáciu na udržateľné, bezuhlíkové a digitálne hospodárstvo. Do roku 2035 sa podľa nej spotreba vzácnych surovín v EÚ späťnásobí. Pripomenula pritom, že takmer 90 percent vzácnych hornín a 60 percent lítia sa spracúva v Číne.
Zdôraznila, že EÚ už nechce padnúť do pasce závislosti od surovín, ako to bolo v prípade ruského plynu. A preto buduje nové vzťahy s dodávateľmi ako Čile, Mexiko či Nový Zéland. Chystá sa rokovať aj s Austráliou a Indiou.
EÚ chce identifikovať rezervy cenných surovín. A preto Eurokomisia v stredu predstaví zákon o kritických surovinách a bude tlačiť na vznik Fondu európskej suverenity.
Nový zákon by mal pri výrove čipov a polovodičov kopírovať úspešný príbeh Európskej aliancie pre batérie. Tá vznikla pred piatimi rokmi a vďaka ktorej bude EÚ v budúcnosti dve tretiny svojich batérií vyrábať v Európe.
Súčasná kríza si má vyžadovať zmenu systému
Von der Leyenová tiež uviedla, že Európska únia sa musí usilovať o „zmenu paradigmy“ v súčasnej energetickej kríze, nielen o rýchle riešenie naliehavých problémov. Okrem rozvoja udržateľnej energetiky zdôrazňovala aj digitálnu transformáciu ekonomiky a význam surovín ako je lítium.
Vyzdvihla potenciál vodíka a oznámila vytvorenie novej „banky“, ktorá má pomôcť vybudovať trh s týmto zdrojom. Zopakovala tiež, že treba uskutočniť zásadnú reformu trhu s elektrickou energiou.
„Vodík môže v Európe opäť hrať svoje karty,“ povedal predsedníčka EK. Podľa jej slov sú už viditeľné začiatky energetickej transformácie, napríklad v severnom Nemecku, kde premávajú vlaky poháňané „zeleným vodíkom“. „Musíme posunúť naše vodíkové hospodárstvo z okrajovej oblasti do veľkého rozsahu,“ pokračovala.
Na tento účel Eurokomisia podľa jej slov zriadi „Európsku vodíkovú banku“, ktorá pomôže vybudovať budúci trh s vodíkom. Nový orgán bude údajne môcť investovať tri miliardy eur a bude využívať najmä prostriedky z inovačného fondu EÚ.
„Musíme vytvoriť tvorcu trhu s vodíkom v snahe odstrániť investičnú medzeru a prepojiť budúcu ponuku s dopytom,“ povedala Von der Leyenová.
„Nie je to len rýchla náprava, ale zmena paradigmy, skok do budúcnosti,“ povedala a opísala, ako by podľa nej mala EÚ pristupovať k súčasnej energetickej kríze spôsobenej Ruskom a jeho nedostatkom dodávok plynu.
