Slovensko čelí dvom konaniam Európskej komisie (EK) v oblasti životného prostredia. Komisia vo štvrtok (29. 9.) predstavila svoj pravidelný mesačný balík rozhodnutí o porušení právnych predpisov a o právnych krokoch, ktoré podniká proti členským štátom, ktoré si neplnia svoje povinnosti podľa práva Európskej únie.
Komisia vyzvala Slovensko, aby zlepšilo svoje pravidlá proti znečisťovaniu ovzdušia a aby správne zaviedlo do národnej legislatívy všetky požiadavky smernice z roku 2016 o znižovaní národných emisií niektorých látok znečisťujúcich ovzdušie.
Slovensko nezaviedlo do svojho vnútroštátneho práva požiadavku aktívneho a systematického šírenia niektorých informácií na verejne prístupnej webovej stránke. Slovenské právo navyše nestanovuje nijaké sankcie za porušenie uvedenej smernice.
Komisia posiela formálnu výzvu Slovensku. Krajina má dva mesiace na to, aby odpovedala a vyriešilo načrtnuté nedostatky. V prípade neposkytnutia uspokojivej odpovede môže EK ako ďalší krok vydať odôvodnené stanovisko.
Zníženie emisií látok znečisťujúcich ovzdušie je kľúčom k účinnej ochrane ľudského zdravia a ochrane prírodného prostredia. Táto smernica stanovuje pre členské štáty národné záväzky znižovania emisií pre päť látok znečisťujúcich ovzdušie (oxidy dusíka, nemetánové prchavé organické zlúčeniny, oxid siričitý, amoniak a jemné častice).
Problémom sú aj staré povodňové mapy
EK vyzvala Bulharsko, Cyprus, Grécko, Litvu, Rumunsko a Slovensko, aby aktualizovali svoje mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika, ako to vyžaduje smernica o povodniach z roku 2007. Komisia im zaslala vo februári 2022 formálne upozornenia.
Keďže nedostala žiadne informácie o pokroku v tomto procese, vydala odôvodnené stanoviská. Dotknuté krajiny majú dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade ich môže EK zažalovať na Súdnom dvore EÚ.
Od členských štátov komisia žiadala, aby do 22. marca 2020 informovali o aktualizáciách, ktoré vykonali vo svojich prvých mapách povodňového ohrozenia a povodňového rizika. Cieľom je mať platné mapy a znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť.
