Básnik, románopisec, zberateľ ľudovej slovesnosti a prekladateľ Walter Scott je považovaný za zakladateľa žánru moderného historického románu. Čitatelia aj kritici oceňovali Scottove spojenie historických udalostí s fiktívnymi príbehmi a pravdivosť jeho spracovania škótskej histórie.
Jeho popularita priamo úmerne rástla najmä v krajinách, ktoré prechádzali fázou národného obrodenia.
Walter Scott sa narodil v Edinburghu 15. augusta 1771 do rodiny advokáta. V detstve ochrnul v dôsledku obrny na jednu nohu. Mladosť prežil u svojich starých rodičov na škótsko-anglickom pomedzí, kde si veľmi obľúbil rozprávky a povesti, ale najmä tvorbu škótskeho autora Allana Ramsaya.
Na univerzite v Edinburghu vyštudoval právo a od roku 1792 začal v tejto oblasti pôsobiť. O päť rokov neskôr sa oženil s Marguerite Charlotte Charpentierovou, pochádzajúcou z francúzskej monarchistickej rodiny, s ktorou mal štyri deti.
Scott fascinovaný kultúrou a tradíciami publikoval v roku 1802 trojzväzkovú zbierku škótskych balád The Minstrelsy of the Scottish Borders.
Takmer celý život tvoril anonymne
Mimoriadny úspech zaznamenala jeho básnická skladba The Lay of the Last Minstrel (1805). Epická báseň Marmion (1808) ho dostala do povedomia ako národného básnika Škótska. Opisuje v nej bitku medzi Angličanmi a Škótmi na Floddenskom poli zo 16. storočia, v ktorej zvíťazili Angličania a zahynul škótsky kráľ James IV.
K ďalšiemu významnému dielu, kde sa na historickom pozadí odohrávajú boje medzi panovníkom Jakubom V. so škótskymi klanmi, patrí The Lady of the Lake (1810).
Pod vplyvom začínajúcej sa popularity anglického básnika Georgea Gordona Byrona sa rozhodol uplatniť svoj talent v tvorbe historických románov. Anonymne vydal dielo o povstaní v Škótsku v roku 1745 s názvom Waverley (1814).
Tento román sa stal najpopulárnejšou knihou 19. storočia nielen v Európe, ale aj v zámorí. Vyznačuje sa verným zachytením historických skutočností a napínavým dejom. V roku 1854 po tomto diele pomenovali železničnú stanicu v Edinburghu (Waverley Station).
Scott si uvedomil, že maska anonymity podnietila záujem verejnosti o jeho tvorbu, a tak mohli čitatelia v jeho románoch vidieť namiesto skutočného mena len odkaz „od autora Waverleyho“. Z jeho ďalších próz je známy príbeh o ľudovom škótskom hrdinovi, vodcovi horalov, ktorý nesie názov Rob Roy (1817).
Podlomené zdravie
Medzi romány nepriamo súvisiace s historickými témami patrí rozsiahle dielo o obetavej sesterskej láske The Heart of Midlothian (1818) či The Bride of Lammermoor (1819).
Zápas o moc medzi Normanmi a Sasmi v stredovekom Anglicku zachytil Scott v dobrodružnom diele Ivanhoe (1819). Hlavná postava Wilfreda inšpirovala ďalších autorov k tomu, aby vlastnosti tohto rytiera preniesli na diela o legendárnom Robinovi Hoodovi.
Román Ivanhoe niekoľkokrát sfilmovali. Medzi známu filmovú adaptáciu patrí snímka amerického režiséra Richarda Thorpeho z roku 1952 s Robertom Taylorom a Elizabeth Taylorovou v hlavných úlohách. Ako osobnosť Škótska sa Walter Scott angažoval pri historickej návšteve kráľa Georga IV. v roku 1822 v Škótsku.
Z neskorších rokov sú známe diela The Talisman (1825) či The Fair Maid of Perth (1828). K odhaleniu Waltera Scotta ako autora populárneho Waverley došlo až v roku 1827.
Vysoké pracovné nasadenie, ako aj nepriaznivá finančná situácia spôsobená podnikaním mali za následok podlomený zdravotný stav Waltera Scotta. Svetoznámy spisovateľ, ktorý svojím dielom výrazne ovplyvnil literárny svet prvej polovice 19. storočia, zomrel 21. septembra 1832 v škótskom Abbotsforde vo veku 61 rokov.
